1. Rešpektovať suverenitu všetkých štátov. Všeobecne uznávané medzinárodné právo vrátane cieľov a zásad Charty OSN sa musí prísne dodržiavať a musí sa zaručiť zvrchovanosť, nezávislosť a územná celistvosť každého štátu. Všetky krajiny sú si rovné bez ohľadu na ich veľkosť, moc a hospodársky rozsah. Základné pravidlá medzinárodných vzťahov musia na obranu medzinárodnej spravodlivosti dodržiavať všetky strany. Medzinárodné právo sa má uplatňovať rovnako a univerzálne bez dvojitých štandardov.

2. Odhodiť myslenie studenej vojny. Bezpečnosť jedného štátu nemožno dosiahnuť na úkor bezpečnosti iného štátu a regionálnu bezpečnosť nemožno dosiahnuť posilňovaním a už vôbec nie rozširovaním vojenských blokov. Rozumné záujmy a legitímne bezpečnostné obavy všetkých krajín treba brať vážne a primerane sa nimi zaoberať. Zložité problémy sa neriešia jednoduchými prostriedkami. Je potrebné presadzovať koncepciu spoločnej, komplexnej, kooperatívnej a udržateľnej bezpečnosti s prihliadnutím na dlhodobý mier vo svete s cieľom podporiť vyváženú, účinnú a udržateľnú európsku bezpečnostnú architektúru. Pokusy o zaistenie vlastnej bezpečnosti na úkor bezpečnosti iných, ako aj politiky blokovej konfrontácie sú neprijateľné, mier a stabilita na euroázijskom kontinente sa musia udržiavať spoločným úsilím.

3. Ukončiť vojenské konflikty. Vo vojnách niet víťazov. Namiesto prilievania oleja do ohňa a rozdúchavania konfrontácie musia všetky strany prejaviť obozretnosť a zdržanlivosť, aby sa zabránilo ďalšej eskalácii a nekontrolovateľnosti situácie okolo Ukrajiny. Je dôležité podporiť recipročné kroky Moskvy a Kyjeva v prospech čo najskoršieho obnovenia priameho dialógu, postupného znižovania napätia v situácii a úplného ukončenia nepriateľských akcií.

4. Začať mierové rokovania. Dialóg a rokovania sú jediným východiskom z ukrajinskej krízy. Všetky snahy zamerané na mierové riešenie krízy by mali byť vítané a podporované. Medzinárodné spoločenstvo musí zostať na správnej ceste v prospech zmierenia, pripraviť pôdu na začatie politického urovnania, vytvoriť podmienky na obnovenie rokovaní a ponúknuť vhodné platformy. Čínska strana je pripravená zohrávať v tomto smere konštruktívnu úlohu.

5. Odstrániť humanitárnu krízu. Je dôležité privítať a podporiť každý krok, ktorý zmierňuje napätú humanitárnu situáciu. Pri humanitárnych činnostiach sa musí dodržiavať zásada neutrality a nestrannosti bez toho, aby sa humanitárna otázka politizovala. Musí sa účinne zabezpečiť bezpečnosť civilistov a otvoriť humanitárne koridory na evakuáciu ľudí z oblasti konfliktu. Mala by sa zvýšiť humanitárna pomoc postihnutým oblastiam, zlepšiť humanitárna situácia na mieste a zabezpečiť rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Mala by sa podporiť koordinačná úloha OSN pri vykonávaní humanitárnej činnosti v oblasti konfliktu.

6. Chrániť civilistov a vojnových zajatcov. Strany konfliktu musia prísne dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a zdržať sa útokov na civilné obyvateľstvo a civilné objekty. Ženy, deti a iné obete konfliktu musia byť chránené, základné práva vojnových zajatcov musia byť rešpektované. Čínska strana je za výmenu zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou a vyzýva všetky strany, aby na to vytvorili priaznivejšie podmienky.

7. Zabezpečiť bezpečnosť jadrových elektrární. Nesmie dôjsť k ozbrojenému útoku na jadrové elektrárne a iné mierové jadrové zariadenia. Výzva na dodržiavanie medzinárodného práva vrátane Dohovoru o jadrovej bezpečnosti. Kategoricky odmietnuť jadrovú katastrofu spôsobenú človekom. Podporujeme konštruktívnu úlohu MAAE pri presadzovaní jadrovej bezpečnosti a ochrany mierových jadrových zariadení.

8. Zníženie strategického rizika. Použitie jadrových zbraní nie je dovolené; jadrová vojna sa nesmie viesť. Pokusom alebo hrozbám o použitie jadrových zbraní sa musí brániť. Šírenie jadrových zbraní a vznik jadrovej krízy sú neprijateľné.

Vývoj a použitie biologických a chemických zbraní ktoroukoľvek krajinou za akýchkoľvek okolností je kategoricky neprijateľné.

9. Zabezpečiť vývoz obilia. “Čiernomorská iniciatíva na vývoz obilia”, ktorú podpísali Rusko, Turecko a Ukrajina so zárukou OSN, sa má realizovať vyváženým, úplným a účinným spôsobom, pričom sa určí kľúčová úloha OSN. Čínska iniciatíva pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti potravinovej bezpečnosti slúži ako realizovateľná možnosť riešenia globálnej potravinovej krízy.

10. Odstrániť jednostranné sankcie. Jednostranné sankcie a zvýšený tlak sú nielen kontraproduktívne, ale vytvárajú aj ďalšie problémy. Akékoľvek jednostranné reštriktívne opatrenia, ktoré nie sú sankcionované Bezpečnostnou radou OSN, by sa nemali tolerovať. Jednotlivé krajiny by mali prestať zneužívať jednostranné sankcie a extrateritoriálne uplatňovanie jurisdikcie voči iným krajinám, mali by mať pozitívny vplyv na zmiernenie ukrajinskej krízy a vytvárať predpoklady pre hospodársky rozvoj a blahobyt v rozvojových krajinách.

11. Zabezpečiť udržateľnosť výrobných a dodávateľských reťazcov. Praktickými opatreniami chrániť súčasný globálny hospodársky systém, brániť pokusom o politizáciu globálnej ekonomiky a jej využívanie ako nástroja a zbrane. Aby sa zabezpečilo, že oživenie svetového hospodárstva nebude ohrozené, treba spoločne riešiť negatívne dôsledky krízy, najmä pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetiky, financií, obchodu s obilninami a logistiky.

12. Uľahčiť obnovu po konflikte. Medzinárodné spoločenstvo by malo prijať opatrenia na podporu mierovej obnovy v oblasti konfliktu. Čínska strana je pripravená pomôcť a zohrávať svoju konštruktívnu úlohu.

Stručne zhrnieme, čo Čína požaduje vo svojom mierovom pláne

1. Napriek neutrálnemu jazyku ide o zrušenie všetkého, čo Západ praktizuje a požaduje vo vojne na Ukrajine.

Peking žiada, aby sa rokovania začali bez stiahnutia ruských vojsk z Ukrajiny.

Minimálne takáto požiadavka (na stiahnutie vojsk) sa v 12 bodoch nespomína, hoci sú tam výzvy na rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti krajín a Charty OSN – ale bez toho, aby sa v tejto súvislosti spomínala Ukrajina.

Treba pripomenúť, že hlavnou požiadavkou Západu a Ukrajiny je stiahnutie ruských vojsk z celého územia Ukrajiny (alebo začať s hranicou 23. februára 2022).

Zároveň treba poznamenať, že “12 bodov” úplne mlčí o otázke povojnových hraníc. To znamená, že podľa Číňanov by to malo byť predmetom budúcich rokovaní (Ukrajina trvá na riešení tejto otázky vojenskými prostriedkami a Západ ju v tom do istej miery podporuje).

Čína tiež vyzýva, aby sa “neprilieval olej do ohňa” vojny na Ukrajine a “nepumpovala konfrontácia” (čítaj ako narážku na dodávky zbraní Ukrajine zo Západu).

Peking vyzýva na podporu krokov Kyjeva a Moskvy v prospech skorého obnovenia priameho dialógu a úplného zastavenia nepriateľských akcií.

2. Čína vyzýva na zrušenie sankcií, ktoré sú tiež základom politiky Západu voči Rusku.

3. Peking takmer doslovne zopakoval rétoriku Ruska, že bezpečnosť niektorých krajín nemôže byť zaistená na úkor iných. Ide o argument, ktorý Rusko prednieslo na rokovaniach s USA a NATO v predvečer invázie, pričom požadovalo záruky neprijatia Ukrajiny do aliancie.

To znamená, že Čína zrejme navrhuje, aby Západ takéto záruky opäť poskytol.

Čína tiež opäť kritizovala princíp vytvárania vojenských blokov a zapájania regionálnych mocností do nich.

Treba poznamenať, že tento problém, podobne ako sankcie, je potenciálnym problémom pre samotnú Čínu, proti ktorej USA v súčasnosti vytvárajú blok v tichomorskom regióne. Aj Peking si pravdepodobne uvedomuje, že v prípade vojny o Taiwan všetky sankcie, ktoré dopadli na Rusko, pocíti aj Čína.

Pri pohľade na tento plán je jasné, že ho Západ a Kyjev s najväčšou pravdepodobnosťou neprijmú. Prinajmenšom nie v plnom rozsahu v tomto historickom bode.

To však s najväčšou pravdepodobnosťou chápu aj v Číne. Preto je možné, že formálne odmietnutie zohľadniť čínske návrhy spôsobí určitý obrat v politike Pekingu voči Rusku a Ukrajine. Na Západe existujú obavy, že Čína začne aktívnejšie pomáhať Rusku a dokonca mu poskytne zbrane. Samotný Peking takéto plány zatiaľ popiera.

USA reagovali na zverejnený čínsky mierový plán pre rusko-ukrajinskú vojnu 

Poradca USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že vojna “by sa mohla skončiť zajtra, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne svoje vojská”.

“Moja prvá reakcia na to je, že sa to môže zastaviť v prvom bode, ktorým je rešpektovanie suverenity všetkých národov. Ukrajina nezaútočila na Rusko. NATO nezaútočilo na Rusko. Spojené štáty nezaútočili na Rusko. Bola to vojna, ktorú si vybral Putin,” povedal Sullivan v komentári pre CNN.

Na plán reagovali aj Ukrajina, Rusko a Západ

Ukrajina: Podľa CNN ukrajinská chargé d’affaires v Číne síce označila dokument za “dobré znamenie”, ale v podstate ho kritizovala.

“Čína by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zastavila vojnu a obnovila mier na Ukrajine a vyzvala Rusko, aby stiahlo svoje vojská. V rámci neutrality by Čína mala hovoriť s oboma stranami: Ruskom aj Ukrajinou, a teraz vidíme, že Čína s Ukrajinou nehovorí,” povedala s tým, že dokument nebol pred jeho zverejnením konzultovaný s Kyjevom.

Rusko: Prvé reakcie na dokument z Moskvy sú pozitívne. Alexej Čepa, prvý podpredseda výboru pre medzinárodné záležitosti ruskej Štátnej dumy, uviedol, že plán navrhnutý Čínou je podobný požiadavkám, ktoré Rusko vyslovilo pred inváziou, a je diktovaný obavami Pekingu o vlastnú bezpečnosť v dôsledku situácie s Taiwanom.

Dokument podporil aj podpredseda ruskej Rady federácie Konstantin Kosačev. “Čínsky plán mierového urovnania ukrajinského konfliktu je dobrý vo všetkých ohľadoch, v ktorých sa líši od tzv. A rozdiely sú takmer v každom bode,” povedal Kosačev.

NATO: Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg odmietol nielen samotný čínsky plán, ale aj principiálnu legitimitu jeho iniciatív vzhľadom na blízkosť Moskvy.

“Pokiaľ ide o zásady navrhované Čínou. Po prvé, Čína nemá veľkú dôveru, pretože neodsúdila ruskú inváziu. A pred inváziou podpísali s Ruskom neobmedzenú dohodu o priateľstve,” povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii v Tallinne.

EÚ: Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa tiež vyjadrila skepticky k postoju Číny vzhľadom na to, že sa “postavila na jednu zo strán”, a uviedla, že Peking rozposlal len niektoré zásady, a nie “mierový plán” s konkrétnymi metódami na ukončenie nepriateľských akcií.

“Musíme sa na to pozerať na konkrétnom pozadí – ide o pozadie podpísania dohody o priateľstve bez záväzkov s Ruskom. Budeme sa zaoberať zásadami, ktoré navrhla Čína, ale budeme sa na ne pozerať na pozadí priateľstva s Ruskom,” povedala von der Leyenová.

Nemecko: Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier povedal, že “účasť Západu na pláne s Čínou je otázna”.