Exkluzívny rozhovor s francúzskym novinárom, esejistom a spisovateľom Laurentom Obertonom, autorom prorockého bestsellerového románu “Guerilla – Deň, keď všetko vzbĺklo” a viacerých esejí o násilnom a totalitnom smerovaní francúzskej spoločnosti (Francúzsko hodinového pomaranča, Francúzsko veľkého brata atď.)

Ste autorom viacerých bestsellerov vo Francúzsku vrátane slávneho románu “La France Orange mécanique”, vydaného v roku 2013, ktorý dokumentuje neistotu vo Francúzsku na základe publikácií v miestnej tlači, ktoré sa len zriedkavo preberajú na celoštátnej úrovni. V roku 2016 ste potom okrem iných titulov vydali román “Guerilla”. Tento román sa odohráva počas troch dní vo Francúzsku, ktoré sa ponára do občianskej vojny po ďalšom násilnom incidente medzi banditmi a políciou na “etnickom” predmestí. Ide nepochybne o dve vaše najčastejšie citované diela a najviac očierňované francúzskym politickým a mediálnym mainstreamom, ale mnohí považujú prvé z nich za realistické zhodnotenie súčasnej situácie a druhé za vierohodnú prognózu do budúcnosti. Úplne nedávno ste v reakcii na vyjadrenia ministra vnútra Géralda Darmanina o podiele cudzincov na trestnej činnosti povedali: “Cesta, po ktorej dnes kráčame, je cestou chaosu.” Takže podľa vás sa vo Francúzsku od vydania kníh “La France orange mécanique” a “Guerilla” nič nezmenilo?

Bohužiaľ, veci sa dosť zhoršili. Násilie páchané na osobách naďalej prudko stúpa a dosiahlo rekordných 900 útokov denne, z toho 120 útokov s použitím čepeľových zbraní. Vyplýva to z údajov ministerstva vnútra. Hoci zohľadňujú len trestné činy, na ktoré boli podané sťažnosti, aj tak uvádzajú v priemere 220 prípadov sexuálneho násilia vo Francúzsku denne. Počet vrážd a pokusov o vraždu v posledných rokoch prudko stúpa. Po desaťročiach masového prisťahovalectva Francúzsko nikdy nemalo toľko ľudí vo väzení a toľko nelegálnych cudzincov na svojom území.

.

Prezident republiky vo vašom románe “Guerilla”, ktorého brutálne zavraždia zločinci, keď sa snaží sprostredkovať, veľmi pripomínal Françoisa Hollanda, ale rovnako dobre by mohol pripomínať aj Emmanuela Macrona. Jeho bývalý minister vnútra Gérard Collomb, ktorý pri svojej rezignácii v roku 2018 varoval pred rizikom občianskej vojny kvôli masovému prisťahovalectvu, v rozhovore pre týždenník Le Point kritizoval prijatie lode Ocean Viking a jej nelegálnych prisťahovalcov a povedal, že “prijatím Ocean Viking otvárame trhlinu”. V tomto rozhovore opisuje prezidenta Macrona ako človeka, ktorý je veľmi naklonený vítaniu tzv. migrantov, t. j. nelegálnych prisťahovalcov. Naozaj si myslíte, že prijatie lode Ocean Viking otvára novú trhlinu a je ďalším krokom k chaosu vo Francúzsku?

Ocean Viking je len kvapkou v mori: V roku 2021 bolo podaných 121 554 žiadostí o azyl, ako aj vydaných 279 925 povolení na pobyt a 733 070 víz. To je oveľa viac ako tucet Ocean Vikingov denne. A to všetko úplne legálnym spôsobom, bez započítania nelegálnych prisťahovalcov, ktorí sú veľmi zriedka deportovaní. Francúzska administratíva organizuje takéto masové prisťahovalectvo už pomerne dlho, napriek tomu, že Francúzi si ho nikdy neželali a napriek tomu, že jeho dôsledky z hľadiska bezpečnosti, sociálnej súdržnosti alebo životnej úrovne sú dramatické a nevypočítateľné.

Nie je však povzbudzujúce, že bývalý minister vnútra teraz vysiela rovnaký odkaz ako vy?

Jeho odvaha prichádza neskoro. Teraz priznáva, že radšej nechal nebezpečnú situáciu vyhnívať, ako by mal riskovať, že povie pravdu, a teda – hovorí to on – že Marine Le Penová bude zvolená. Práve to bráni akejkoľvek diskusii a akejkoľvek serióznej politickej reakcii na neistotu a prisťahovalectvo: Existuje permanentné vydieranie hrozbou “krajnej pravice”, čo nakoniec vedie k tomu, že realistickí Francúzi mlčia, aby neboli obvinení z toho, že “hrajú do karát” Národnému zhromaždeniu. Naše elity rezignovali na pravdu a radšej svojmu ľudu klamú. Keďže nie sú schopné plniť základné poslanie štátu, ich legitimita je spochybnená.

Tento rok sa konali súdne procesy v súvislosti s teroristickými útokmi v Paríži a Nice v rokoch 2015 a 2016 a zdá sa, že takýchto útokov je vo Francúzsku menej, alebo aspoň už nedochádza k veľkým útokom s takým počtom obetí. Nemyslíte si, že Francúzsko vyhráva boj proti islamskému terorizmu? Alebo si skôr myslíte, že hrozba radikálneho islamu a jeho džihádisticko-teroristickej podoby, ktorú vidíme hrať dôležitú úlohu pri vypuknutí občianskej vojny opísanej vo vašom románe “Guerilla”, zostáva na rovnakej úrovni?

Obavy spravodajskej komunity sa nezmenšili. Mnohí ľudia sú na zozname “rizikových” a okrem ich zaradenia do zoznamu len čakáme, čo sa stane. Existuje mnoho ojedinelých činov, ktoré spáchali údajne “narušené” osoby. Tieto incidenty robia v médiách menší hluk, ale z dlhodobého hľadiska majú rovnako veľa obetí. A táto “neistota”, ktorá sa prejavuje mnohými “bezdôvodnými” lynčmi alebo útokmi čepeľovými zbraňami, je formou obyčajného, banalizovaného terorizmu, ktorý robí mnohé naše mestá nebezpečnými.

Vo svojej knihe “Tout ce qu’il ne faut pas dire” (Všetko, čo nesmiete povedať), ktorá vyšla v tom istom roku ako “Guerilla”, generál žandárstva Bertrand Soubelet napísal: “Vo veľkých mestských oblastiach Francúzska sa nachádzajú zásoby nelegálnych zbraní, ktoré sú pozostatkom vojen v strednej Európe (na Balkáne). Nás, žandárov, desí, že tieto zásoby zbraní, ktoré momentálne ležia nečinne, sa jedného dňa dostanú do rúk odhodlaných a organizovaných ľudí.” Zakročili francúzske orgány od roku 2016, aby tieto zásoby zbraní získali späť, alebo sú stále v rukách týchto “vzbúrených, pomýlených detí, ktoré stratili cestu a potrebujú usmernenie” a medzi ktorými “džihád vykonáva svoju činnosť”, ako ich opisuje generál Soubelet?

Francúzsky štát je silný len u slabých, u tých, ktorí sa boja jeho hnevu, u polície a súdnictva. To absolútne neplatí pre tieto gangy a predmestia, ktoré sú živnou pôdou pre zločincov a džihádistov. Je zrejmé, že nerešpektujú legislatívu o strelných zbraniach, ktorá je určená len na odzbrojenie čestných občanov, pretože čestní občania sú jedinou skutočnou hrozbou pre našich vládcov.

Vo filme Guerilla francúzska armáda nezasahuje, alebo aspoň nie masívne, aby obnovila poriadok. Je to preto, lebo sa obáva, že vojaci prisťahovaleckého a/alebo moslimského pôvodu sa pridajú k davom ozbrojenej “mládeže”, ktorá nenávidí Francúzsko a “galských” Francúzov. Myslíte si, že toto by sa stalo v prípade občianskej vojny vo Francúzsku? Zhoršila sa nesúdržnosť francúzskej armády až do takej miery?

Toho sa obávajú najmä vojenskí velitelia, ktorí sa musia vyrovnávať s veľkým sektárskym napätím v radoch armády. Ale armáde znemožňujú konať predovšetkým morálne zákazy, ktoré zväzujú naše elity: je morálne nemysliteľné poslať vojsko proti našim štvrtiam a zločincom, ktorí tam prekvitajú, ktorí sú často francúzskej národnosti a ktorí sú nám už niekoľko desaťročí prezentovaní ako “obete spoločnosti”. Dokonca aj polícia má príkaz obmedziť svoje prenasledovanie a vyhýbať sa určitým štvrtiam, aby nezapálila prach.

.

Prezident Macron a jeho súčasný minister vnútra chcú teraz zintenzívniť rozmiestňovanie “migrantov” po celej krajine vrátane vidieckych oblastí. Takéto migračné centrá zohrávajú úlohu aj v trojdňovom prepade Francúzska do občianskej vojny, ktorý opisujete vo svojom románe “Guerilla”. Je to občianska vojna, pred ktorou varovali mnohí poprední politici vrátane prezidentov Françoisa Hollanda a Emmanuela Macrona. Ako si vysvetľujete skutočnosť, že francúzska politická trieda sa sťažuje na dôsledky, ale tak veľmi si váži ich príčiny? Aké môžu byť ich motívy?

Existuje staré ekonomické presvedčenie: Čím viac ľudí, tým viac sa zvýši HDP krajiny, takže bude viac kúskov koláča, ktoré sa budú deliť. Niektorí šéfovia podnikov veľmi túžia po lacnej pracovnej sile. Ale najhlbšie presvedčenie je morálne: naše elity, ktoré majú stále koloniálnu mentalitu, sú presvedčené, že ľudia z celého sveta sú zameniteľní, že stačí dať komukoľvek dobrú školu, sociálne dávky a mestský park, aby sa z neho stal dobrý francúzsky občan, dokonca lepší ako naši zaprášení domorodci. To je samozrejme fantázia: Krajiny sú produktom národov, nie naopak. Ale ako sme už povedali, je v povahe utopistov, že sa takouto realitou nezaoberajú.

Po strašnej vražde Loly, toho dvanásťročného dievčaťa, ktoré znásilnila, mučila a zavraždila Alžírčanka, ktorej ponechali voľný pohyb napriek príkazu na deportáciu, ste povedali, že ak sa nič neurobí teraz, neurobí sa nikdy nič. Vidíte po mesiaci nejakú pozitívnu zmenu? Robí sa teraz niečo?

Rozhodne nie. Stále pribúdajú nové obete. Prisťahovalectvo sa nespochybňuje a nespochybňuje sa ani justičný systém. Všetci veľmi dobre vieme, že príkazy na deportáciu sa nebudú presadzovať lepšie ako predtým. Hovorí sa najmä o nových spôsoboch, ako prijať migrantov. Čím viac času uplynie, tým menej bude situácia zvrátiteľná. Ak nedôjde k hospodárskej alebo sociálnej nehode, francúzska spoločnosť bude naďalej smerovať k roztrieštenosti a regresii.