Londýn 07. septembra (HSP/BBC/Foto:wikipedia)
EÚ by mala “čo najlepšie podkopať homogenitu” svojich členských štátov. Budúca prosperita mnohých štátov EÚ závisí na multikulturalizme. Takéto vyjadrenie poskytol v roku 2012 Peter Sutherland – špeciálny veľvyslanec OSN v oblasti migrácie, bývalý výkonný člen správnej rady spoločnosti Goldman Sachs a tiež bývalý predseda ropného gigantu BP
Pôvodná správa zverejnená anglickým portálom BBC znie:
Podľa fóra je migrácia “rozhodujúcim faktorom dynamiky hospodárskeho rastu” v niektorých krajinách EÚ, “ale môže byť ťažké vysvetliť to občanom týchto štátov.” Starnúce alebo vymierajúce domorodé obyvateľstvo v krajinách, ako je Nemecko alebo v južných štátoch EÚ bolo “kľúčovým argumentom pre rozvoj multikultúrnych štátov”, dodal Sutherland. “Štáty musia preukázať viac otvorenosti, pokiaľ ide o ľudí, ktorí ich obývajú. Presne tak, ako preukázalo Spojené kráľovstvo.”
Špeciálnemu zástupcovi OSN v oblasti migrácie bola tiež položená otázka, čo by EÚ mala robiť s faktmi pochádzajúcimi od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), že miera zamestnanosti medzi prisťahovalcami je vyššia v USA a Austrálii, než v krajinách EÚ.
“Spojené štáty alebo Austrália a Nový Zéland sa skladajú z migrujúcej spoločnosti a preto sa akomodujú ľahšie ako my, ktorí ešte stále ťažíme z vlastnej homogenie a odlišnosti od ostatných. A to je presne to, čo by sa mala Európska únia, podľa môjho názoru, zo všetkých síl snažiť podkopať.”
Pán Sutherland nedávno argumentoval v prednáške na London School of Economics, ktorej je predsedom, že došlo k “posunu od štátov vyberajúcich si migrantov k migrantom vyberajúcich si štáty” a schopnosť EÚ konkurovať na “globálnej úrovni.”
Sutherland apeloval na členské štáty EÚ, aby užšie spolupracovali v oblasti migračnej politiky a obhajoval globálny prístup k problému – kritizujúc pokus britskej vlády znížiť prílev migrantov zo súčasnej úrovne o “desiatky tisíc” utečencov ročne prostredníctvom vízových obmedzení.
Britskí zástupcovia univerzít chcú oslobodiť zahraničných študentov z krajín mimo EÚ od migračnej štatistiky. Avšak minister pre migráciu Damian Green oponoval, že vyňatie zahraničných študentov by sa rovnalo manipulácii s celkovým počtom migrantov, keďže súčasná metóda počítania bola schválená OSN.
Za návrh sa postavil aj Sutherland. Podľa neho by opačná politika riskovala tradičný britský status “tolerantnej a otvorenej spoločnosti” a bola by “masívne škodlivá” v oblasti vyššieho vzdelávania ako finančne, tak aj intelektuálne.
“Je veľmi dôležité, aby sme neposlali signál z tejto krajiny, a to buď potenciálnym študentom najvyššej kvality alebo akademickým pracovníkom, že od nich nejakým spôsobom vyžadujeme orientovať sa v nesympatickom prostredí, v ktorom majú podstúpiť obrovskú byrokraciu s udelením víz alebo iných oprávnení.”
Peter Sutherland vyzval štáty EÚ, aby sa prestali zameriavať na “vysoko kvalifikovaných” migrantov. Argumentoval tým, že “na tej najzákladnejšej úrovni by jednotlivci mali mať slobodu voľby”, či chcú študovať alebo pracovať v danej krajine.
S odstupom času, po troch rokoch, môžeme povedať, že plány pána Sutherlanda sa začínajú naplno realizovať v praxi. Nemecko, ako aj celú Európu, sužuje masívny príliv migrantov nielen z vojnových zón akou je Sýria, ale aj takzvaní ekonomickí migranti, ktorí na starý kontinent cestujú s vidinou lepšieho života.