Môj profil 
Predplatné
Politici formátu Vladimíra Putina a Donalda Trumpa sú však ale aj skvelí herci, ktorí vedia zrežírovať veľmi presvedčivo niečo, čo sa zdá byť realitou, za ktorou sa však môže ukrývať niečo celkom iné a úplne protichodné tejto zdanlivej realite.
Konečne sa blíži ich vrcholové stretnutie, ktoré je naplánované na 16. júla na neutrálnom mieste, ktorým sú Helsinki.
Prečo to ale trvalo tak dlho, kým sa stretnutie mohlo (smelo?) uskutočniť?
Od nástupu Trumpa do funkcie prezidenta USA 20. januára 2017 až do 16. júla 2018 prejde poldruha roka, kým sa stretnutie prezidenta USA a Ruska zrealizuje.
Pritom Trump ešte počas predvolebného boja viackrát otvorene prejavil svoj obdiv voči V. Putinovi a hovoril o ňom veľmi uznanlivo a zdôrazňoval, že ak sa stane prezidentom, tak sa veľmi rýchlo s ním stretne a bude robiť všetko pre to, aby spoločne zlepšili vzájomné vzťahy a spoločne pracovali na tom, aby svet bol mierovejší a menej konfliktový.
Tieto tóny sa veľmi nepáčili istým mimoriadne vplyvným americkým kruhom, ktoré dovtedy určovali americkú politiku, ktorej najdôležitejším faktorom bolo presviedčanie západného sveta, že Rusko a predovšetkým Putin je démonom a diablom, ktorý neustále ohrozuje a aj bude ohrozovať vysoko demokratický a slobodný svet Západu.
Odrazu sa nečakane stal prezidentom USA D. Trump, a to na obrovské prekvapenie všetkých, ktorí boli presvedčení, že prezidentskú pozíciu ovládne clintonovský klan, patriaci k etablovanej politickej kaste, ktorá verne a devótne slúži tým, ktorí z rôznych zištných dôvodov potrebujú len také Rusko, ktoré proklamovali za beštiu a deštruktívneho agresora, majúceho jediný cieľ, zničenie Západu.
Nastala katastrofálna situácia pre trpko sklamaných etablovaných politikov USA a ich vládcov v pozadí.
Čo mali teraz robiť?
No samozrejme rýchlo a efektívne spustiť všetky účinné páky, ktorými mohli režírovať postupnú morálnu a politickú demontáž práve zvoleného prezidenta USA.
V tomto smere rozohrali perfídnu a zákernú hru v rôznych úrovniach. A podporovali ju veľmi intenzívne im poplatné mainstraemové médiá Západu. Trump sa musel úporne brániť a stálo ho to veľa energie a najmä času, kým mohol vystúpiť z defenzívy. V tomto čase by bolo pre neho veľmi nebezpečné a riskantné, aby sa stretol s „nebezpečným diablom“ Putinom.
Až tento rok sa Trumpovi postupne podarilo oslobodiť zo „slučky“, ktorá hrozila, že ho zaškrtí. Teraz konečne mohol prejsť do protiútoku – lebo aj mnohí jeho domáci nepriatelia už obrátili kabát – a sám iniciovať stretnutie s Putinom (ktorý pochopiteľne vedel o všetkom, prečo mal Trump zviazané ruky), a to bez rizika toho, aby ho clintonovská klika a jej pomocníci mohli označiť za zradcu USA, ktorý robí spoločné veci s Moskvou proti záujmom Ameriky.
Proclintonovské médiá v tejto situácii už len bezmocne píšu napr. takéto vety:
„Trump sa uchádza o priazeň ruského cára Putina a vedie štvavú kampaň proti Hillary Clintonovej.“
Tá druhá časť vety je svojím spôsobom pravdivá. Pred niekoľkými dňami Trump vyslovil dôraznú požiadavku smerovanú justícii USA, že je potrebné začať vyšetrovať kriminálne činy, ktorých sa H. Clinton viacnásobne dopustila.
Záverom citujem Jurija Ušakova, Putinovho zahranično-politického poradcu, ktorý po nedávnom moskovskom stretnutí s Johnom Boltonom bezpečnostným poradcom Trumpa povedal:
„Myslím si, že vrcholové stretnutie prezidentov Putina a Trumpa bude najdôležitejšou udalosťou tohto leta.“
Ja som presvedčený, že nielen tohto leta, ale celého tohto roka.
Roman Bednár
.JPG)
