“Tak som si ten slávny „mierový plán“, o ktorom sa v slovenských médiách toľko hovorí, ale nikto ho neuverejnil, prečítal za vás. A poviem vám, že čakal som všeličo, ale taký paškvil som už dávno nečítal. V prvom rade, takto mierový plán nevyzerá. Každý plán na zastavenie bojov predpokladá mierovú dohodu. To, čo spísali v Kyjeve (teda, aspoň dúfajme, že tam, a nie vo Washingtone, keďže Joe Biden na Zelenského návrh reagoval, že má presne takú istú víziu ako on) však nie je návrh dohody, ale ultimátum, ktoré vyznieva, akoby už ukrajinská armáda stála pred Moskvou a diktovala si podmienky. Lenže, napriek ohlušujúcej mediálnej propagande, v takomto postavení Ukrajina nie je. Zvlášť „humorne“ vyznievajú body, v ktorých ukrajinská strana požaduje obmedzenie cien ruských energetických zdrojov, garanciu potravinovej bezpečnosti a postavenie ruských predstaviteľov pred súd. A na tento „mierový plán“ chcú nalákať súhlas Moskvy? Z koho si robia žarty? Na tomto mieste si niečo vyjasnime,” píše Chmelár v statuse.

To, čo predkladá Kyjev, nie je podľa slovenského komentátora mierový plán, ale podmienky kapitulácie. Je to podľa jeho názoru napísané presne tak, aby to Moskva odmietla.

“Ak ste vo vojne a chcete dosiahnuť mier, musíte v prvom rade navrhnúť rokovanie, nie ultimatívne požiadavky. Ak sa rokovanie podmieňuje požiadavkami voči druhej strane, zvyčajne sa takýto návrh nepovažuje za úprimný a stroskotá skôr, ako sa rokovania začnú. Snaha Ukrajiny obnoviť územnú celistvosť a dosiahnuť prepustenie väzňov je úplne legitímna a prirodzená. Ako základ mierového rokovania však poslúži iba v prípade, ak má druhej strane čo ponúknuť. Minimálne od summitu NATO v Bukurešti v roku 2008 sú požiadavky Ruska jasné: bezpečnostné záruky spočívajúce v garancii, že sa Ukrajina nestane členom Severoatlantickej aliancie. Súčasný riaditeľ CIA a vtedajší veľvyslanec USA v Moskve William Burns vie od najvyšších predstaviteľov Ruska minimálne pätnásť rokov, že toto je pre Moskvu červená čiara a najvyšší stupeň ohrozenia. Napriek tomu Spojené štáty s pozvánkou Kyjeva do NATO vytrvalo provokovali, vyzbrojovali Ukrajincov a tlačili sa k ukrajinským hraniciam – toľko k propagandistickej téze, že táto vojna vraj nebola „ničím vyprovokovaná“,” pokračuje Chmelár.

Podotýka,  že Zelenskyj svoj „mierový plán“ najprv nepredložil ruskej strane, ale Spojeným štátom, chce usporiadať vo februári „mierový summit“, na ktorý pozval západných spojencov, snaží sa tam zlákať niektoré štáty skupiny G20, ale nerokuje seriózne s Moskvou.

Za týchto okolností sa podľa komentátora niet čomu čudovať, že hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na adresu týchto aktivít poznamenal, že „zatiaľ žiadny mierový plán nie je“.

“Zdá sa teda, že z toho nebude nič iné, len ďalší propagandistický hurhaj, ktorý Ukrajina využije na to, aby vyžmýkala zo spojencov ďalšie miliardy. Toto celé nemôžu myslieť vážne. No aj západní spojenci si musia ujasniť, čo vlastne chcú dosiahnuť. Áno, Rusko je agresor. Áno, Rusko napadlo suverénny štát. Áno, Rusko pácha vojnové zločiny. To všetko je neodpustiteľné. Ale tento konflikt je už dávno neúnosný, náklady sú také gigantické, že prakticky každý mesiac musíme dotovať štátny rozpočet Ukrajiny, inak by sa ten štát dávno zrútil, a ak niečo neurobíme, hrozí, že prerastie do niečoho oveľa horšieho, než bola druhá svetová vojna,” konštatuje komentátor a dodáva: “Z tohto hľadiska si treba uvedomiť, že skutočné mierové plány, ako bol ten Kissingerov alebo plán mexického prezidenta Lópeza Obradora neboli „proruské“. Oni v podstate hovoria: zastavte vojnu skôr, kým sa Ukrajina nedostane do stavu, v ktorom sa už nebude dať nič robiť. Preto si aj Európa, ktorá v tomto konflikte stále nehrá vlastnú hru, musí ujasniť: je cieľom zničiť Rusko alebo zastaviť vojnu? Chceme pokračovať v krviprelievaní, napriek státisícovým obetiam a totálnej devastácii ukrajinskej infraštruktúry – alebo chceme smerovať k prímeriu a začať vyjednávať o mieri? Nech to politici jasne povedia a nech formulujú vlastné predstavy, ako to dosiahnuť.”

Chmelár sa vyjadril aj k Zuzane Čaputovej a jej podobným. “Trúsia prázdne, neúčinné a zbytočné frázy. Ak chceme mier, nemôžeme predsa pasívne čakať na to, čo si zmyslí kyjevský režim, ktorý zjavne nie je schopný racionálne uvažovať. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok vyhlásil na adresu západných spojencov, že „nikto neurobil pre Ukrajinu dosť“. Takáto extrémna nevďačnosť nemá v svetových dejinách obdoby. Správne by malo byť – nikto nikdy nedal žiadnemu bojujúcemu štátu toľko finančných a materiálnych prostriedkov, koľko dostala Ukrajina – ale čo s tým, keď tamojší režim má pocit, že by sme ho mali všetci živiť? V tejto situácii sa žiada od svetových politikov aktívnejší diplomatický prístup.”

“Veľké slová. A prišli v pravý čas. Nie som si istý, či sa dá Babišovi veriť, ale mal odvahu navrhnúť jedinú správnu vec, ktorú môžu naše krajiny urobiť. Na rozdiel od väčšiny jeho protikandidátov a na rozdiel od slovenskej prezidentky, ktorá napriek tomu, že susedíme s Ukrajinou, je v tejto záležitosti neobyčajne pasívna a požaduje len zvyšovanie zbrojenia. Mier si však vyžaduje aktívny prístup. Ak Ukrajina a Rusko nie sú schopní sa dohodnúť ani len na stretnutí, mali by sme im k tomu pomôcť. To je oveľa viac ako prikyvovať na každé agresívne ultimátum, ktoré sa ozve z Kyjeva,” dodáva Chmelár v závere svojho komentára.