Môj profil 
Predplatné
Ako píše Chmelár, po rokoch masívnej neoliberálnej propagandy, keď sa zo spoločnosti vytratilo povedomie, na čo slúži štát a dane, či aký je rozdiel medzi súkromným a verejným záujmom, sú mnohí z tohto slova vydesení a predstavujú si pod ním div nie boľševíkov, komunistickú diktatúru a gulagy.
“Je to zamieňanie jabĺčok s hruškami a je hrozné, že ešte aj dnes musím niekomu vysvetľovať triviálne pojmy, ktoré pozná na Západe každý školák. Socialisti sú úplne štandardnou súčasťou demokratického politického spektra,” vysvetľuje Chmelár.
V dnešnej dobe je vo svetovej politike viacero úspešných socialistov, ako napr. súčasný španielsky, švédsky premiér, generálny tajomník OSN, šéf britských labouristov Jeremy Corbyn, kandidát na prezidenta USA Bernie Sanders, americká kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortez, mexický prezident Andrés Obrador a ďalší.
“To všetko sú ľudia, s ktorými zdieľam spoločné hodnoty, to všetko sú politici, ktorí sú demokratickejší, ako všetci tí centristickí a konzervatívni lídri dohromady,” vysvetlil Chmelár.
Podľa jeho slov s nimi síce môžeme nesúhlasiť, len si ich nemáme zamieňať s komunistami. “Takúto politickú negramotnosť si u nás môžu dovoliť páni Sulík, Galko a im podobní, pre ktorých budú socialisti o chvíľu všetci naľavo od fašistov, ale vy sa takto nestrápňujte,” dodal.
Uznáva, že je názov jeho hnutia v našich končinách ešte stále provokatívny, ale práve preto sa rozhodol rehabilitovať a vrátiť politickým pojmom ich význam. “A veľmi dobre mi padlo, že niektorí z vás sa cítili pri jeho oznámení ako odkliati a písali mi: „Aj ja som socialista!“”
Podľa Chmelára sa k tomuto prúdu môžme hrdo hlásiť, keďže to je “poctivá identita, preverená v ohni zápasov za všeobecné volebné právo, osemhodinový pracovný čas, dovolenky, sociálne i zdravotné zabezpečenie a ostatné dnes už bežné veci”.
“Je to čistý priamy pojem, s ktorým sa každému môžete pozrieť priamo do očí a neskrývať sa za nič nehovoriace „krycie názvy“ súčasných strán.” Takže na otázku či sa nebojí, že názov hnutia bude voličov odrádzať, odpovedá jednoznačne: “Nie, nebojím sa. Tí, ktorých odrádza, by nás totiž aj tak nikdy nevolili.”
Chmelár sa vrátil aj k svojmu vyjadreniu pre aktuality.sk, v ktorom povedal, že ak získa menej ako 5 percent, z politiky odíde. Nechce sa ani brániť a ani vyhovárať, a preto priznáva, že urobil chybu. “Nechať sa dotlačiť redaktorom k odpovedi, ktorú si želal počuť, jednoducho nebolo správne. A to nie preto, že by som chcel v tej chvíli niečo iné – nie, ako som už vysvetlil, naozaj som nechcel pokračovať a moji najbližší spolupracovníci ma dlho presviedčali o tom, aby som to nerobil, že v politike platí „nikdy nehovor nikdy“ a aby som si to rozmyslel.”
Podľa neho to nebolo správne aj preto, lebo sľuby by mal dávať voličom a nie novinárom. “Zodpovedám sa verejnosti, nie záujmom súkromného média, nekriticky podporujúceho Andreja Kisku. A som presvedčený, že kto chcel, pochopil to už dávno, a kto nie, bude v tom hľadať zlomyseľnú zádrapku, nech by som urobil čokoľvek, ale to sa ma už netýka,” dodáva na záver Chmelár.
.jpg)
.JPG)
