Mohli by sme si zažartovať, že tohtoročný meteorologický roj sa začal zavčasu a že by ste si mali niečo želať, lebo padá vláda. Ale také jednoznačné to nebude. Sulíkova požiadavka na odstúpenie Matoviča sa zdá byť navonok logická, ale v skutočnosti prichádza príliš neskoro a je nedôsledná. Po prvé – to, že s Igorom Matovičom si nevie predstaviť ďalšiu spoluprácu, vyslovil predseda SaS už minulý rok pri páde jeho vlády. Veľmi rýchlo zmenil názor. Dnes hovorí to isté. Prečo by sme si mali myslieť, že tentoraz to myslí vážne? No čo je najdôležitejšie, odchod Matoviča z postu ministra predsa nič nerieši. Naďalej bude predsedom koaličnej strany a neviazaný vládnou zodpovednosťou bude ešte nepríjemnejší. Takže čo má celé to divadlo vlastne znamenať?

Som presvedčený, že odpoveď na tento problém treba hľadať v reakcii šéfa diplomacie Ivana Korčoka na jednu servilnú novinársku otázku, či sa neobáva, že nová vláda môže obrátiť kurz ich „hodnotovej“ zahraničnej politiky. Odpoveď ministra bola jednoznačná: určite to vraj urobia, a preto tomu treba zabrániť. A ako sa tomu dá zabrániť? Tomu má slúžiť tá veľkorysá lehota do 31. augusta. Dovtedy môžeme čakať, že jedna ambasáda, jeden prezidentský palác a jedna digitálna firma budú vyvíjať obrovský nátlak na Eduarda Hegera, aby sa zbavil Matoviča a prevzal opraty v OĽaNO, teda aby garantoval kontinuitu zahraničných záujmov na Slovensku. Heger sa bude musieť rozhodnúť. Doteraz sa správal skôr ako predseda JRD Kalina z filmu Vesničko má středisková, ktorý sa pokúšal oddeliť od seba dvoch bijúcich sa chlapov slovami: „No tak, chlapci, prosím vás, nechte toho, neperte se. To nemá za mák smyslu, co tady děláte. No to jste družstevníci?“ … No tak takto to asi nepôjde.

Nech sa na to pozerám z akejkoľvek strany, zámery všetkých aktérov sú falošné. Matovič je síce neriadená strela, ale robiť z neho „jediný problém tejto vlády“, ako to formuloval Matovič, je buď nepochopením situácie alebo zámerným zavádzaním. Ak ministrovi financií vyčítajú, že chcel dať stámilióny eur na pomoc rodinám, ktoré nemal finančne kryté v štátnom rozpočte, tak čo povedať o ministrovi obrany Naďovi, ktorý robí škandalózne netransparentné obchody za miliardy eur, pričom ako bývalý zbrojársky lobista kupuje od svojich bývalých partnerov a dnešných sponzorov zbraňové systémy za štátne peniaze. A všetci koaliční partneri sa tvária, že je to v poriadku.

Problémom tejto vlády nie je (len) Matovič. Jej hlavným problémom je, že je zúfalo neschopná, že všetky rezorty sú v katastrofálnom stave, že úroveň manažmentu je na úrovni rovníkovej Afriky. Veď si len porovnajme premiérov dvoch bratských republík. V Česku univerzitný profesor politológie, na Slovensku díler vodky. A napriek tejto do neba volajúcej neschopnosti riadiť štát ju budú chrániť všetci: médiá, mimovládky i prezidentka. Ideologickú líniu vytýčil Korčok. A Zuzana Čaputová, ktorá už avizovala, že sa do toho miešať nebude, poslušne vykoná všetko pre to, aby Hegerova vláda prežila. Sama je pritom za tento stav zodpovedná. Minulý rok, pri kreovaní Hegerovej vlády, mohla vymenovanie Matoviča za ministra financií odmietnuť. Už vtedy vedela rovnako ako aj všetci ostatní, čo je zač. Zbabelo to však odmietla s výhovorkou, že potom by mohla padnúť vláda. Viete, to je presne ten rozdiel medzi štátnikom a touto duchom neprítomnou komentátorkou diania. Skutočný prezident by podal aktívny politický výkon, zvolal by aktérov, dal im jasné inštrukcie, čo urobí, ak oni neurobia toto a toto, a rozohral by vlastnú partiu, aby táto vládna kríza neprerástla do ústavnej. Je to vlastne jedna zo základných povinností hlavy štátu, aj keď si niektorí myslia, že to najdôležitejšie sú šaty od Hanečku.

Takže sa všetci upokojíme. Toto nevyzerá tak dramaticky, ako sa to prezentuje. Na predčasných voľbách dnes nemá nikto záujem. A Heger nie je taká silná osobnosť, aby ustál tlak amerického impéria a digitálnej oligarchie. Túto vládu nedržia občania, ale jej zahraniční tútori. Toto leto bude politicky nudné. Turbulencie sa začnú až vo chvíli, keď na nás v studených mesiacoch doľahnú dôsledky našej hlúpej energetickej politiky. A možno práve tejto zodpovednosti by sa chcel niekto rýchlo zbaviť.