Môj profil 
Predplatné
Eduard Chmelár vo svojom komentári pripomenul viacnásobné vyjadrenia Roberta Fica z posledného obdobia o Smer-SD ako viac a viac ľavicovej politickej strane, podľa neho však nejde o skutočnú ľavicu. Dodal, že tlačová konferencia po sobotnom sneme Smeru-SD priniesla: “vzývanie maďarského premiéra Viktora Orbána, útoky na gayov, zdôrazňovanie silného vzťahu s cirkvami, zameranie na tradičné hodnoty… a nové vedenie bez jedinej ženy”.
“Kde v tomto, dočerta, vidíte ten sľubovaný „prudký obrat doľava“?? Je to len potvrdený ešte výraznejší obrat ku konzervativizmu, nič viac. Ja viem, že tradičnému elektorátu Smeru to vadiť nebude, ale je desivé, že na tlačovej konferencii nového vedenia tejto strany nezaznela ani jediná ľavicová myšlienka,” myslí si Chmelár.
Keď sa za úzke spojenectvo s biskupmi zasadzuje KDH, OĽaNO, SNS alebo Kotleba, je to podľa Eduarda Chmelára prirodzené, lebo to je agenda konzervatívnych a ultrakonzervatívnych strán. “Ale ak od najsilnejšej prepytujem sociálnodemokratickej strany nezaznie jediná sociálnodemokratická myšlienka, jediný ľavicový návrh? Fico neustále tára o nejakej „rustikálnej sociálnej demokracii“, ale nič také neexistuje. To si vymyslel, je to podvod.!
“Kapitalistická mafia ovláda tak veľké mestá ako aj poľnohospodársky vidiek na východe Slovenska – za ich výdatného prispenia. Môžete mať v rámci nejakého ľavicového subjektu rôzne názory na kultúrne otázky, ale to, čo vás musí spájať, ak chcete mať právo nazývať sa ľavicovou stranou, sú sociálno-ekonomické témy. Smerákov však spájajú jedine konzervatívne až reakčné témy. Pred voľbami sa mi mnohí posmievali, keď som navrhoval skracovanie pracovného času a nepodmienený základný príjem, dnes sú tieto otázky toptémami v celej Európe. Na Slovensku však túto zástavu nemá kto zodvihnúť.”
Chmelár sa pustil do kritiky nie len Smer-SD ale aj novej strany Hlas. “Je naozaj trápne, ak sa nové vedenie Smeru považuje za „očistené“ – s Robertom Kaliňákom a Martinom Glváčom v predsedníctve. Rovnako trápne je, ak Peter Pellegrini pri konfrontácii s kauzami Smeru vyhlasuje, že on má svedomie čisté, lebo on od nich odišiel – so Žigom a Tomášom. Robia si z vás srandu, milí voliči, a vy im na to zasa skočíte. Tak ako ste skočili na infantilný úsmev Matoviča a teraz si trieskate hlavu o stenu.”
“Naozaj neviem, čo je depresívnejšie – vidieť predstaviteľov vládnej koalície ako obhajujú svoje podvodne vytvorené diplomovky – alebo počuť prorektora Univerzity Komenského, ako sa rozčuľuje nad tým, že sa k tomu premiér priznal. Proste priznanie sa v tomto marazme považuje za prejav slabosti. Čudujete sa politikom, že nemajú odvahu na sebareflexiu, keď ich po nej očakáva mediálny lynč bez ohľadu na to, či sa priznajú a ospravedlnia alebo nie?”
Eduard Chmelár záverom skonštatoval, že hodnotové rámce slovenskej politiky sa rozpadávajú. “Považujem to za tragédiu. A poviem vám, čoho sa obávam najviac. Diletantská vláda Igora Matoviča vedie Slovensko do takej ekonomickej katastrofy, že už takmer nikoho nezaujíma korupcia, mafianizácia a oligarchizácia slovenskej politiky.”
“Ľudia si začnú čoskoro pýtať späť tých istých podvodníkov, ktorí ich okrádali, ale vedeli riadiť štát. Žiadna sebareflexia Smeru a Hlasu sa nekoná. Tá arogancia opozície mi začína prekážať, lebo je účelová a prehlušuje podstatu problému. Matovič je malý slovenský podvodníček, akých je na Slovensku mnoho. Ale nie je to zločinec. Je však v povahe tohto národa, že by tĺkol palicami Jana z knihy Fraňa Kráľa, ktorý bol farárovi na čerešniach, ale budú sa klaňať v bázni pred veľkostatkárom, ktorý im ukradol pole a obživu.”
“Nemali by sme zabúdať na to, kto ukradol tejto krajine budúcnosť. A už vôbec by sme nemali urážať obrovské historické obete veľkých bojovníkov za sociálnu spravodlivosť tým, že za ľavicu budeme považovať konzervatívnych demagógov, ktorí vám budú podhadzovať drobné do klobúka. Spamätajte sa, ľudia. Potrebujeme systémovú alternatívu. Inak tu budeme mať zasa len politiku pre slabomyseľných a jediní, na ktorých môžete nadávať, ste vy sami.”
