Bratislava 6. novembra 2017 (HSP/Foto:Eduard Chmelár Facebook)

Politológ Eduard Chmelár zverejnil svoje postrehy z volieb do VUC. Spomenul aj prvý prúser, ktorý vyrobil nový banskobystrický župan Lunter ešte skôr než stihol nastúpiť do úradu. Ten hneď po zvolení v rozhovore pre denník N vyhlásil, že chce aby v úrade bol pri ňom jeho syn ako vicežupan.

Podľa Chmelára je to je prvý veľký fail týchto volieb. To, o čom sa šepkalo, že župu bude v skutočnosti namiesto tohto deduška riadiť jeho syn, sa stáva realitou, a to, čo sme kritizovali na Kotlebovi, sa vracia v inej podobe. Rodinkárstvom extrémizmus neporazíme.

Chmelár ďalej rozpísal svoje postrehy z tohtoročných regionálnych volieb:

1. Zdrvujúcu porážku utrpel nielen Smer, ale všetky strany vládnej koalície. V niektorých regiónoch boli Most-Híd a SNS doslova vymazaní z politickej mapy. Vládne subjekty by preto mali v regiónoch stavať na tých poslancoch, ktorí napriek nepopularite ich strán prešli volebným sitom.

2. Prehra Smeru nebola iba prehranou bitkou, ale medzníkom, od ktorého sa môže začať nezadržateľný pád tejto strany, ktorý výmena kádrov môže pribrzdiť, ale nemôže ho zastaviť. Smer stratil dôležitú mocenskú oporu v krajoch, ktorá sa bude nahrádzať len veľmi ťažko.

3. Debakel kotlebovcov vyzerá na prvý pohľad impozantne, kým si neuvedomíme, že o mandáty ich pripravil väčšinový volebný systém (v ktorom platí pravidlo „víťaz berie všetko“), inak má táto strana z hľadiska počtu hlasov vzostupnú tendenciu a v parlamentných voľbách (v ktorých sa volí podľa pomerného volebného systému) to môže vyzerať úplne inak.

4. Jasať nad obrovskou volebnou účasťou je trochu prehnané, ak si uvedomíme, že vo väčšine krajov prišla k volebným urnám štvrtina oprávnených voličov. V niektorých krajoch sa tak stali víťazmi kandidáti, ktorí nezískali ani 10 percent hlasov oprávnených voličov. To legitimitu systému výrazne spochybňuje. Viac ako ankety medzi voličmi pred volebnými miestnosťami by preto (nielen) médiá malo zaujímať, prečo tých 75 % voličov voliť neprišlo.

5. Skutočným víťazom volieb medzi poslancami sa stali opäť nezávislí kandidáti, a to ešte vo vyššej miere ako v minulých voľbách. Poukazuje to na trend, že ľudia straníckemu systému prestávajú dôverovať.

6. V týchto voľbách vo väčšine prípadov nerozhodoval program a osobnosť kandidáta, hlasovalo sa proti niekomu a rozhodujúcu úlohu zohrala mobilizácia voličov, na ktorej sa nepodieľali len politické strany, ale aj mimovládne organizácie. Voľby boli obsahovo prázdne, rozhodoval marketing. Vyvodzovať z týchto výsledkov a pri tejto volebnej účasti, že voliči pochopili význam vyšších územných celkov, je mimo reality.

7. Oveľa väčší dopad ako úspech opozičných strán bude mať to, že tieto voľby priniesli zdrvujúce víťazstvo konzervatívnych síl. Táto skutočnosť najviac ovplyvní politiku v jednotlivých župách. Ľavica v týchto voľbách totálne prepadla, keďže ani to málo, čo Smeru zostalo, nemožno považovať (vo väčšine prípadov) za ľavicu.

8. Z úspešných politických strán si treba všimnúť návrat KDH do hry a výrazný úspech OĽaNO (Igor Matovič urobil županov zo svojho bratranca a zo svojej bývalej zamestnankyne). Z nových politických subjektov nasadila svojich kandidátov (do všetkých krajov s výnimkou Košického) iba strana Doma dobre bývalého ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana. Úspešná bola iba v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde získal post poslanca P. Tydlitát. Očakávané strany Spolu a Progresívne Slovensko sa tak skryli za podporu nezávislých kandidátov a nevyužili príležitosť otestovať si vlastnú silu.

9. Za tento výsledok je jednoznačne zodpovedný minister vnútra Robert Kaliňák a podpredseda parlamentu Martin Glváč, ktorí presadili jednokolové voľby. Okrem vyvodenia politickej zodpovednosti by sa mali začať okamžite odborné diskusie a politické rokovania o novej podobe územnosprávneho členenia a volebného systému tak, aby budúce voľby prebehli už v novej kvalite.

10. Žien sa presadilo v týchto voľbách mimoriadne málo. Vyzdvihovať, že máme prvú županku, má význam iba vtedy, ak vás potešil nástup katolíckeho fundamentalizmu a skutočnosť, že sa pani predsedníčka stavia proti rodovej rovnosti.