Moskva 27. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Pri vstupe do eurozóny sa krajiny musia do značnej miery vzdať svojej suverenity. Tento názor zastáva Krystian Szkwarek, zástupca bulharskej Skupiny európskych konzervatívcov a reformistov
“V Európe sa to deje už niekoľko desaťročí. Čím viac sa národné štáty vzdávajú suverenity v prospech Bruselu, tým viac vidíme, ako strácame kontrolu nad otázkou, čo je národný štát všeobecne a či má zmysel,” povedal v televízii Európa.
Uviedol, že pristupujú k tomu, že sa národné štáty v Európe premenia v podobu komunít, ktoré sa možno len zaoberajú otázkami dodávok vody, elektriny, miestnych daní, ale nemôžu robiť zásadné rozhodnutia o svojej budúcnosti a národu, pretože úplne stratili svoju suverenitu v prospech Bruselu.
Okrem toho poslanec súhlasil s tým, že tieto obavy sa v oveľa menšej miere týkajú veľkých krajín, ako je Francúzsko, Nemecko a Taliansko. Vyzval, aby sa venovala pozornosť malým štátom. Poznamenal, že ich odmietnutie prechodu na euro diktovali racionálne dôvody.
Problémy eurozóny
“Prečo krajiny ako Poľsko, Česká republika, Maďarsko neprijali euro? Znamená to, že sú to tie krajiny, ktoré, predovšetkým v prípade Poľska, vystupujú z antiruskej a prozápadnej pozície. (…) Je zrejmé, že tam vychádzajú nie z nejakých proruských, prokremeľských alebo antizápadních hľadísk,” poznamenal.
Tiež pripomenul, aké problémy sa dotkli eurozóny počas krízy z roku 2008. “… Keď v roku 2008 došlo k veľkej kríze, Poľsko zostalo jedinou krajinou v Európe, ktorá vo všeobecnosti nezažila recesiu, hlavne preto, že nebola členom eurozóny. A menšie krajiny ako Grécko a Portugalsko, porovnávam iba juhoeurópske krajiny, ktoré majú určitý typ ekonomiky a financií, trpeli krízou,” uviedol Shkvarek.
Postoj k euru
Česká republika zostáva jedným z deviatich členských štátov Európskej únie, ktoré doteraz zachovávajú národnú menu a nenahrádzajú ju eurom. Takýto postoj je často vysvetľovaný obavami zo straty makroekonomickej slobody a negatívneho vplyvu na ekonomiku pri prechode na jednotnú európsku menu.
Pred prijatím eura napríklad varoval Chorvátov český ekonóm Lukáš Kovanda. Ten zhodnotil, aké mali vplyvy prijatia eura na Slovensko. Uviedol, že európska mena nepriviedla k sľubovanému zvýšeniu životnej úrovne občanov, čo ilustroval migráciou Slovákov do Česka za prácou. K žiadnym pozitívnym vplyvom podľa neho tak nedošlo. Český trh práce si, ako uviedol, stále udržuje vysokú atraktivitu aj pre zahraničných zamestnancov z krajín eurozóny.
Poukázal totiž na to, že po prijatí eura došlo k nárastu Slovákov, ktorí odchádzajú pracovať do susedného Česka. Ak medzi rokmi 1993 a 2008 odchádzalo do ČR za prácou priemerne 5 tisíc Slovákov ročne, tak v období 2009 až 2019 sa jednalo už o 10 tisíc ročne.