Česko je pre čínske firmy zaujímavejšie ako SR, pre lepšie zhodnotenie kapitálu

Bratislava 26. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Andy Wong)

Slovensko je však pre Čínu zaujímavé najmä z hľadiska energetiky a infraštruktúry. Nie je vylúčené, že sa veľké štátne čínske energetické firmy budú uchádzať o podiel Enelu v SE

Čínske firmy sa zameriavajú na strednú a východnú Európu, kde hľadajú nové investičné príležitosti, ktoré prinášajú vyššiu mieru zhodnotenia ich kapitálu. Povedal pre TASR profesor Peter Baláž z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

„V Česku na to vidia väčší priestor ako na Slovensku. Môžu profitovať z rozdielu vo výmenných kurzoch. Čínska ekonomika má v súčasnosti naakumulované aktíva v hodnote približne 4 biliónov USD. Špecifikom Českej republiky je politika lacnej koruny. K jej ukončeniu dôjde najneskôr budúci rok.

Česká mena potom spevnie a investície, ktoré vlani čínske firmy lacno nakúpili, sa automaticky viac zhodnotia ako v eurozóne,“ vysvetlil Baláž s tým, že slovenská ekonomika je menej diverzifikovaná ako česká, a preto je pre čínskych investorov momentálne menej zaujímavá. „Ak sa pozrieme na štruktúru tvorby HDP Česka, tak tam majú dizajnérske strediská, veľa investovali do vzdelávania, majú silný výskum. Toto na Slovensku chýba. Miera pridanej hodnoty, ktorú hľadajú čínski investori, je podstatne vyššia v Česku ako na Slovensku,“ dodal Baláž.

Slovensko je však pre Čínu zaujímavé najmä z hľadiska energetiky a infraštruktúry. Nie je vylúčené, že sa veľké štátne čínske energetické firmy budú uchádzať o podiel Enelu v SE. Môže ísť aj o výstavbu nových elektrární, napríklad fotovoltických i jadrových.

Čína v súčasnosti stavia po svete 30 jadrových blokov,“ upozornil Baláž.
V roku 2015 sa Slovensko pripojilo k čínskej iniciatíve „Jedno pásmo, Jedna cesta“, ktorá nadväzuje na historickú stredovekú Hodvábnu cestu spájajúcu Ďaleký východ s Európou. „Slovensko sa môže zapojiť do novodobej Hodvábnej cesty cez predĺženie širokorozchodnej železnice, ktorá sa končí na východnom Slovensku pri Košiciach. Tam je priestor, aby sa to predĺžilo do Bratislavy a tým sa uzavrela táto trajektória. No tento projekt má veľa problémov a otáznikov. Číňania však nestrácajú zo zreteľa transferovú pozíciu Slovenska s napojením na Poľsko, Maďarsko i na Česko napríklad po vodnej trase,“ dodal Baláž.

Slovensko dlhodobo dosahuje v obchode s Čínou záporné saldo. Za prvé dva mesiace tohto roku vo výške 728 miliónov eur. Čínsky dovoz na Slovensko bol po nemeckom a českom tretí najvyšší. Podľa Baláža k zmene môže prispieť vyššia aktivita slovenských firiem na čínskom trhu. „Slovenské firmy by mohli mať šancu sa presadiť vďaka know-how v čínskej energetike, v prepravných sieťach, v oblasti špičkového sklárstva, aj v oblasti subdodávok pre automobilový priemysel,“ uzavrel Baláž.