Môj profil 
Predplatné
Premiér Slovenskej republiky Robert Fico už vopred vyjadroval svoj nesúhlas s prijatím kvót, čo po hlasovaní aj potvrdil. “Sme suverénna krajina a odmietame diktát väčšiny. Mali sme sa dohodnúť na zasadaní predsedov vlád a hláv štátov. Slovensko má právo povedať, že s niečím nesúhlasí,“ prehlásil podľa spravodajského serveru HNonline. Podľa slov premiéra neustúpi ani pod hrozbou sankcií.
Takýmto postojom si slovenský premiér vyslúžil uznanie medzi viacerými slovenskými, ale aj českými občanmi. Svoju podporu mu vyjadril aj český prezident Miloš Zeman. Čo na to ďalší českí politici?
Predseda českého Senátu Milan Štěch (ČSSD) by žalobu na Súdny dvor podával vtedy, ak by “podľa expertov bola nádej na úspech a ak by sa podarilo vytvoriť v tomto koalíciu aspoň tých štyroch krajín, ktoré sa odmietli podriadiť kvótam”.
Prvý podpredseda Senátu Přemysl Sobotka (ODS) má zase takýto názor: “Premiér Fico sa zachoval ako predstaviteľ suverénneho štátu pri reakcii na nedemokratické rozhodnutia, kedy z úrovne premiérov rokovanie posunuli na ministrov vnútra so známym výsledkom.”
V Senáte ešte zostaneme, odkiaľ sa vyjadril aj predseda SPO a senátor Jan Veleba, ktorý “bezvýhradne súhlasí” s prezidentom Zemanom aj s naším premiérom Ficom “hlavne preto, že vyjadrujú názor významnej časti občanov Slovenska a Českej republiky”, čo je podľa jeho odhadu cez 80 percent. Vôľu ľudu majú rešpektovať aj predstavitelia krajiny, podľa Velebu “je len smutné, že veľká väčšina zodpovedných politikov krajín EÚ sa s touto zodpovednosťou, s týmto vedomím takto nespráva, vrátane premiéra Sobotku”. V tomto prípade nejde o banálnu vec, ale “je ohrozená naša kresťanská kultúra, naše hodnoty, naše zvyklosti, teda naše korene”.
Europoslanec Pavel Svoboda (KDU-ČSL) si myslí, že “kvóty tak či tak nič neriešia, takže je zbytočné sa na nich vysiľovať súdnymi spormi a energiu treba venovať predovšetkým príčinám migrácie”, čím reaguje na celkový postoj EÚ k riešeniu krízy s migrantmi.
Podpredseda ODS Martin Novotný by “od oboch pánov (Zeman, Fico) očakával aj pripomienky k tejto všeobecnej téme, ak ich postoj ku kvótam má považovať za niečo viac než len, populárnu politiku”, aj keď s nimi súhlasí. Inak “hrozí, že až dôjde na fiškálnu úniu a iné zverstvá, budú Bruselu zase prdelkovať”, ako sa Novotný vyjadril.
Poslanec v českom parlamente Pavel Šrámek (ANO) vyzýva pridať sa v otázke kvót k Slovákom. Obáva sa, že “po kvótach imigračných prídu kvóty ubytovacie, ako sa už deje v Nemecku, a nakoniec potom aj pracovné kvóty, teda povinnosť zamestnávateľov utečencov zamestnať bez ohľadu na ich schopnosti a kvalifikáciu. A to je veľmi nebezpečná hra s ľudskými životmi a umelé vytváranie xenofóbie medzi ľuďmi.”
Poslanec Richard Dolejš (ČSSD) sa na celú záležitosť pozerá globálne. Podľa neho kvóty neriešia podstatu migračnej krízy a zodpovednosť kľúčových hráčov za destabilizáciu Stredného a Blízkeho východu, čiže “tie krajiny, ktoré vojensky, politicky a spravodajsky aktívne zasahovali a zasahujú do diania v tejto časti sveta, a to napríklad aj podporou takzvanej arabskej jari”. Na mysli má predovšetkým štáty ako USA, Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko. “Je falošné, že práve tento okruh štátov prehadzuje zodpovednosť na druhých. Povinné kvóty sú iba vyvrcholením tejto absurdnej situácie,” dodáva. V tejto súvislosti spomína Mníchovský diktát (jeho výročie sme si neslávne pripomenuli 29. septembra), ktorý tiež vtedy odhalil “neschopnosť a slabosť vtedajších predstaviteľov demokratickej časti západnej Európy” a tak je Dolejš “presvedčený, že v súčasnosti nie je riešením krízy pasivita a defenzíva”. Treba riešiť hlavne jej príčiny, no “bez úzkej spolupráce USA, EÚ a Ruska to však nepôjde”.
Premiér SR Robert Fico chce podať kvôli kvótam žalobu na Súdny dvor EÚ. Český web iDnes vysvetľuje postup konania Únie voči štátu, ktorý vedome poruší európsku legislatívu: Európska komisia pošle formálne nótu, na ktorú musí vláda do dvoch mesiacov odpovedať. Keď odpoveď nepríde alebo nie je presvedčivá, príde do krajiny z Bruselu ďalší list. Tentoraz je v ňom podrobne zdôvodnené, v čom konkrétne vidia eurokomisári porušenie pravidiel. Krajina má v takom prípade znova ďalšie dva mesiace na to, aby dala pomery do poriadku. Ak by sa tak nestalo, začne sa prípadom zaoberať Európsky súdny dvor. Tomu musí vláda dokázať, že na splnenie podmienok stanovených európskymi predpismi pracuje. Ak sa tak nestane, môžu eurokomisári požiadať súd o udelenie pokuty. Rozhodovanie súdu inak trvá v priemere dva roky.
Pripomíname len, že v druhom polroku 2016 Slovensko preberá predsedníctvo v Rade Európskej únie …
.jpg)
