“Milé kultúrne elity, bojíte sa fašizmu? Alebo komunizmu? Nechcete žiť v neslobodnej spoločnosti? A neviete čo s tým robiť?
Bojíme sa tej časti spoločnosti, ktorá má iné obavy než my. Boja sa utečencov. Vadia im sociálne vylúčené lokality v blízkosti ich domovov. Boja sa, že nebudú mať prácu. Že nezaplatia nájom. Zažili už, čo je to ekonomická kríza a často sa zadĺžili.
Dlho sme si ich nevšímali. Ale teraz nás dokážu prehlasovať. Moralizujeme a chceme po nich, aby boli solidárni. Nevšimli sme si, s akými ťažkosťami sa stretávajú a zabudli sme byť solidárni s nimi. A nielen my.
Nás, ani západné elity dlho netrápil fenomén mzdovej železnej opony. Pritom je to niečo, čo ohrozuje budúcnosť Európskej únie. Ovládli sme médiá a nastolili témy, aj keď nás je menšina. A vykladali sme ľuďom, že sú menejcenní, keď nie sú tak úspešní ako my.
My, čo máme hlas, či už ako intelektuáli, novinári, umelci, by sme mali nastoľovať dôležité témy, ako je nedostupné bývanie, duálne vzdelávanie, zvrátený systém exekúcií, pracovné podmienky, regionálne nerovnosti. A nezabúdať, že tie problémy sú štrukturálne. Možno budete namietať, že nie sme bohatí a úspešní. Ale máte sociálny kapitál a siete. A to je dnes ten najväčší rozdiel medzi úspechom a neúspechom. Z všeobecnej deklarácie ľudských práv a z medzinárodných ľudskoprávnych paktov si vyberáme len to, čo sa nám hodí. A úplne zabúdame na sociálne ľudské práva. Rozdelenie spoločnosti má fatálny dôsledok.
Sú tu ľudia, ktorí nemajú komu zavolať, keď sa dostanú do problémov. Nemajú si od koho požičať peniaze. Nepoznajú žiadnych právnikov. Preto za svoje chyby platia viac než my. Dávate deti na lepšie školy a viacročné gymnázia. Robotník a inštalatér sa stretne s lekárom alebo právnikom naposledy v piatej triede. Pokiaľ vôbec.
Tým všetkým rozdeľujeme spoločnosť viac než Miloš Zeman,” upozornila na záver svojho krátkeho komentára česká novinárka Uhlová.