Môj profil 
Predplatné
Guvernér Českej národnej banky Jiří Rusnok prehlásil, že “štátny dôchodok nie je preto, aby občania mali životnú úroveň takmer nezmenenú, keď pôjdu do penzie, ale aby nespadli do biedy”.
Mnohých politikov toto vyjadrenie “zdvihlo zo stoličky”. Česká ekonomómka príliš často s guvernérom nesúhlasí, v tomto má však podľa jej slov pravdu. A preto kto s ním nesúhlasí, len nechápe základné ekonomické zákonitosti”.
Vcelku populárna myšlienka garantovaného príjmu vychádza z očakávania, že v ďalších rokoch vytlačí automatizácia takmer polovicu ľudí z trhu práce a aby z nich neboli “žobráci alebo teroristi”, politici im chcú ponúknuť tento garantovaný príjem, akési “pečené holuby padajúce rovno do úst”: nebudú chodiť do práce a peniaze budú dostávať od štátu za to, že sú jeho občanmi a chodia voliť svojich vládcov. Vznikne tak jedna univerzálna dávka, ktorá nahradí všetky ostatné a ľudia údajne “nebudú musieť vstávať s otravným budíkom a budú mať viac času na množenie a športovanie”.
Ak by to bolo také jednoduché, štát by možno podľa toho mohol aj fungovať, ale Šichtařová konštatuje, že “pre český štátny rozpočet by to bolo úplne nemožné ufinancovať”, ak by nešlo len o akési životné minimum, čiže podľa nej “garantovaný príjem je nezmysel”.
Ale populistickí politici ho presadzujú. Existujú aj také názory fantastov, že by sa dal vyfinancovať z dane z robotov, realisti navrhujú “zrušiť všetky neziskovky”, ale nič z toho by nevykrylo množstvo peňazí potrebných pre garantovaný príjem.
“Garantovaný príjem je rovnaká fikcia ako bezbolestná dôchodková reforma. Alebo ako fungujúci komunizmus. Sú to všetko len socialistické pokusy, ktoré z princípu nemôžu vyjsť, pretože opomínajú, že aby ekonomika fungovala, musí existovať určitá miera súťaživosti, teda konkurencie. To je ten hnací motor, ktorý generuje peniaze,” vysvetľuje Šichtařová s tým, že pokusy o zavedenie garantovaného príjmu “prispejú len k finančnému kolapsu tých, ktorí už dnes majú nadmieru dlhov a idú na hrane”.
Medzinárodný menový fond (MMF) vyzval vyspelé ekonomiky, aby svoje dôchodky “vyriešili” prijatím imigrantov, poukazujúc na 70. až 80. roky. Ale migrácia v uvedených rokoch bola skutočne bola pre hostiteľskú krajinu výhodná. “Napríklad Juhoslovania prichádzajúci do Nemecka tamojšiu ekonomiku rozpohybovali. Rovnako tak Česi migrujúci do USA sa do tamojšieho trhu zapojili v priemere dokonca lepšie ako pôvodní obyvatelia. Dôvod bol ten, že vtedy migrovala hlavne elita, ktoré v despotických režimoch nemohla naplno využiť svoje nadpriemerných schopností. Dnes naopak v priemere častejšie krajine odchodu opúšťajú ľudia, ktorí už v domovine majú problémy uplatniť sa na trhu práce. Cieľové krajiny preto sú volené nie tak, aby ponúkli uplatnenie na trhu práce, ale aby ponúkli sociálne zabezpečenie. Inými slovami, dnešné typ migrácie nerieši dôchodky, naopak s imigráciou počet ekonomicky neaktívnych ľudí ešte rastie,” sumarizuje Šichtařová.
Podľa nej penzijná reforma nemôže prebehnúť bezbolestne. “Bohužiaľ vysvetľovať dnešným voličom, že dve deti sú technicky pre dôchodky málo, je nepopulárne, a tak sa nádej obracia na testovanie hlúpostí. Politici hľadajú zdroje snáď už dvadsať rokov a ešte žiadne nenašli. Čakať na reformu pripomína čakať na Godota alebo na objav perpetuum mobile. Pokusy o penzijnú reformu sú históriou chýb,” upozorňuje v závere česká ekonómka.
.JPG)
.jpg)
