Podľa výročnej správy BIS z roku 2017 je vplyv Ruska a Číny značný aj v školských osnovách.
“Moderné dejiny prezentované v školách sú de facto sovietskou verziou moderných dejín a proruským panslovanstvom je do istej miery zasiahnutá aj výučba českého jazyka, resp. literatúry (národné obrodenie),” uvádza správa.
“Trvajúci vplyv sovietskej propagandy a fakt, že Rusi ovládajú moderné dejiny (Orwell: Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť. Kto ovláda súčasnosť, ovláda minulosť.), tvoria základ pre súčasné ruské operácie vplyvu všetkého druhu a teda aj hybridné stratégie,” dodáva správa.
Na správu BIS reagoval český minister školstva Robert Plaga, ktorý sa so správou stotožnil.
“Stretnutie s riaditeľom BIS len potvrdilo, že v tejto dobe hybridných hrozieb je viac ako inokedy potrebné venovať pozornosť vytvoreniu dostatočného priestoru pre vyváženú výučbu moderných dejín. Mal by to byť tiež jeden z cieľov revízie rámcových vzdelávacích programov.”
… to nie je panslovanská ruská propaganda
Na správu BIS a vyjadrenie ministra školstva reagoval historik a didaktik Jaroslav Najbert z Ústavu pre štúdium totalitných režimov, ktorý je zároveň členom jednej z komisie pre revíziu vzdelávacích programov.
Podľa jeho slov je ale strach zo správy BIS a vplyvu Ruska na české školstvo prehnaný.
“Od dejepisu a občianskej výchovy máme veľké očakávania – majú vytvárať národnú i európsku identitu, kultivovať historické vedomie a občianske postoje, učiť žiakov premýšľať o minulosti i súčasnej spoločnosti kriticky. To je úloha na niekoľko rokov a tiež od učiteľa to vyžaduje byť neustále v obraze,” vysvetlil Najbert.
“Z mediálnych reakcií na správu BIS o nebezpečenstve ruskej propagandy celkom presvedčivo vyplynulo, že skúsenosti učiteľov a odborníkov na vzdelávanie zatiaľ nepotvrdili obavy z ruskej manipulácie moderných dejín na našich školách,” ozrejmil.
“Nemôžem hovoriť za každého učiteľa, ale učebnice a vzdelávacie materiály sú k sovietskej veľmocenskej politike v 20. storočí dostatočne kritické. Môžeme sa len zbytočne dohadovať, čo má byť na súčasnej výučbe moderných dejín nevyvážené?”
“Ak pri téme formovania modernej českej identity učitelia vysvetľujú, aké dôležité pre Čecha 19. storočia bolo vedomie spolupatričnosti s ďalšími slovanskými národmi vrátane veľkého Ruska, neznamená to predsa, že tým šírime panslovanskou ruskú propagandu,” upozorňuje v závere Najbert.