Praha 16. apríla 2019 (HSP/Foto:Printscreen)
Program Názory bez cenzúry sa venoval kauze na základnej škole v Barcelone, ktorá zo svojej knižnice odstránila Červenú Čiapočku, Šípkovú Ruženku a ďalších asi 200 knižiek. Dôvod, sú vraj príliš sexistické. Informácie priniesol portál parlamentnilistiny.cz
O téme diskutovali komentátor Petr Žantovský, Václav Svojtka z knižného nakladateľstva a Blanka Knotková Čapková, ktorá sa zaoberá genderovými štúdiami. Knihy vraj škodlivo informujú o postavení žien a mužov, ktoré by si deti mohli previesť do reálneho života.(viac v článku)
Podľa Žantovského to vôbec nie je argument a ponúkol hneď aj dva protiargumenty. “Jeden je daný vývojovou psychológiou – päťročné dieťa potrebuje vidieť svet v jednoznačných vzoroch, potrebuje vedieť, kde je dobro a kde je zlo, potrebuje sa orientovať.”
“Druhý argument je historický: Uvedomme si, že tie rozprávky, venujme sa Karkuľke, Popeoluške, sú dielom historického vývoja myslenia ľudstva. Ľudový príbeh je plodom dlhodobej skúsenosti ľudstva. Genderové preklady do dnešnej reči nie sú plodom vývoja, ale sú plodom nášho chcenia,” povedal Žantovský.
Čapková priznala, že má pre druhý argument väčšie pochopenie a že nepovažujte za nevyhnutné, aby boli rozprávky odstránené. “Avšak by som veľmi odporúčala, aby o nich učiteľ, učiteľka, matka, otec, ponúkli nejakú diskusiu. Nesúhlasím s tým, že päťročné deti nie sú schopné diskusie,” rozhorčila sa následne Čapková. “Deti v tomto veku napodobňujú, berú do úvahy to, čo im dospelí hovoria. A ak my im povieme, že tu sú nejaké archetypy, ktoré sú večné, vychádzame z vopred daného ideologického východiska,” dodala.
Podľa Karolíny Stonjekovej sa môže zdať, že o nič nejde ale nie je to tak. “Ale ono to bohužiaľ zapadá do širšieho KONTEXTU súvislostí, kedy gender je klasický príklad toho, ako minorita svojou hlúpou ideológiou môže ovplyvňovať spoločnosť a ešte si za to nechá platiť z grantov a dotácií.”
Podľa nej, by podľa tohto vzorca museli zakázať 90 percent všetkých umeleckých diel, až by nakoniec ostali len filmy, kde budú “emancipované súdružky predháňať mužov v plnení plánu.”
Václav Svojtka následne dodal, že obavy o vydávanie kníh zatiaľ nie sú namieste. “Čím by sme tie rozprávky nahradili?” pýta sa.
Čapková vidí hlavný problém v rodových stereotypoch. “Určité vlastnosti, ako napríklad priebojnosť, sila, agresivita, dynamickosť, sú pripisované mužom. Ženy potom sú submisívny a krásne. Škaredá kladná hrdinka v rozprávkach neexistuje, ak tam je, tak sa napríklad ku kráse prepracuje. A teraz aby som sa vrátila k socializácii voči detským čitateľom. Čo to oznamuje deťom? Pre chlapca je to fajn, je väčšinou mužský hrdina totiž dynamický. Aká je charakteristika typická pre ženské hrdinky? Také tie rozprávky o princeznách. Princezná je unesená tým, že si ju čarodejník chce vziať. Keď ona ho nechce, nechá ju skamenieť alebo ju zbaví hlasu. Je zbavená dynamickosti,” dodala.
A ak aj princeznú potom niekto vyslobodí, padne mu do náručia. Nikto sa jej neopýta, či ho chcela, alebo nechcela. A toto podľa Čapkovej dáva dievčatám jasné posolstvo: “Buď krásna a princ ťa vyslobodí.” Z čoho, podľa nej, pramení u dievčat aj anorexia a bulímia.
Podľa Žantovského sa robí problém z niečoho, čo problémom nie je. “Rozprávka má niesť mravné posolstvo a to spravidla nesie. A ďalej by som to nepitval. Každé dieťa si z toho odnesie to, čo treba. Prečo tu nachádzame nejaké univerzálne škatuľky. Mne to príde ako umelý problém,” dodal.
Čapková tvrdí, že “nikto nechce cenzurovať literatúru, ale je potrebné o tom otvoriť diskusiu.” Podľa nej, by mali mať učitelia k dispozícii nejakú metodiku, ako toto preberať. “Mne to vadilo, že som sa ako dieťa nemohla stotožniť, alebo že som nevedela s kým,” dodala.
Svojtka by rozhodovanie nechal na čitateľoch a na autoroch. “Na tom, čo ľudia chcú čítať.”
“Akonáhle sa začne cenzúra voči bezbranným deťom, začína to zaváňať Orwellom,” dodal Žantovský.