Svetové energetické trhy sleduje približne 30 rokov a obáva sa, že:

Svet ešte nikdy nebol svedkom takej veľkej energetickej krízy, pokiaľ ide o jej hĺbku a komplexnosť. Domnievam sa, že to najhoršie ešte len príde.

To je dosť desivé od skutočného odborníka s viac ako tridsaťročnými skúsenosťami s analýzou energetických trhov, píše Byron King.

V týchto dvoch vetách nie je vôbec žiadna dobrá správa. A opäť, toto nie je len nejaká barová reč človeka, ktorého rozčuľujú vysoké ceny na pumpách. Birol má skutočne relevantnú vedeckú a inžiniersku kvalifikáciu a hlboké skúsenosti v tejto oblasti. Vie, o čom hovorí.

Veľká časť problému súvisí s dlhodobým nedostatočným investovaním svetového priemyslu fosílnych palív do prieskumu a objavov v oblasti ťažby. Inými slovami, už približne desať rokov sa do prieskumu, najmä geofyziky, vrtov a objavov, nevkladá dostatok peňazí.

Okrem toho je potrebné pripočítať chronické, dlhodobé podkapitalizovanie tzv. stredného prúdu a následného rozvoja energetiky. To znamená, že nie je dostatok investícií do ťažby ropy, ropovodov, tankerov, rafinérskych kapacít a skladovania.

A len pre úplnosť dodávam, že na Západe je vážny nedostatok mladých ľudí, ktorí by vstúpili do oblasti energetiky (určite do oblasti ropy a zemného plynu). Odráža sa to v zmenšovaní fakúlt na vysokých školách a univerzitách, ktoré predtým ponúkali takéto programy.

Keď sa pozrieme späť, bez preháňania môžeme povedať, že investičná stránka globálneho energetického priemyslu sa začala lámať počas krachu v rokoch 2008 – 2009. A je tiež spravodlivé povedať, že z mnohých dôvodov sa toto odvetvie za posledných dvanásť a viac rokov nikdy poriadne nenapravilo.

Energetika, samozrejme, poháňa hospodárstvo. Ale financie majú tendenciu riadiť loď. Začnime teda finančnou stránkou, ktorá bola väčšinu uplynulého desaťročia zakorenená v nulových úrokových sadzbách (a dlhý čas dokonca v záporných reálnych úrokových sadzbách).

Nízke/záporné úrokové sadzby možno priniesli prospech veľkým bankám, ale tie isté nízke sadzby výrazne narušili kapitálové toky v energetike. Inými slovami, keď neviete, akú hodnotu majú peniaze – prostredníctvom úrokových sadzieb -, je ťažké správne oceniť dlhodobé kapitálové investície. A väčšina serióznych veľkých energetických projektov je dlhodobá, na niekoľko desaťročí.

V severoamerickej ropnej a plynárenskej oblasti mali tieto nízke sadzby v roku 2010 tendenciu uprednostňovať relatívne rýchlo realizovateľné a málo rizikové nápady, ako je frakovanie. V USA sa tak frakovanie stalo v poslednom desaťročí prevládajúcou snahou o ťažbu fosílnych palív na pevnine.

Inak povedané, väčšina nových ropných a plynových vrtov v USA boli frakované vrty. Áno, frakovanie prinieslo ropu a plyn, doslova milióny barelov denne. Tieto molekuly však väčšinou pochádzali z vrtov s prudkým poklesom. Výsledkom bol drahý, nie veľmi ziskový priemyselný bežecký pás vŕtania – frakovania – produkcie – vŕtania – frakovania – produkcie.

Spoločnosti museli šprintovať, aby vyvŕtali a udržali sa pred krivkami poklesu. V ostatných častiach sveta sa mnohé veľké ropné spoločnosti – najmä európske, ako napríklad BP, Shell, Total a ďalšie – v posledných 12 rokoch stiahli z prieskumu a objavovania uhľovodíkov.

Dôvody boli rôzne, od neistoty v súvislosti s cenami cez politické riziko až po rýchlo rastúce kultúrne nálady Západu proti tomu strašnému démonovi “uhlíku!”

Výsledkom je, že seriózni hráči sú teraz podstatne menej motivovaní investovať dlhodobý kapitál do ropných a plynových projektov, ktoré môžu byť už o niekoľko rokov nezákonné a zakázané. Pointa je, že svet už mnoho rokov nedostatočne investuje do energetiky. V súčasnosti ide o hlboký, komplexný problém a ešte sme nevideli to najhoršie.

Nie je možné nič z toho zvrátiť zo dňa na deň.

Ropa, ktorú dnes spaľujete v roku 2022, mohla byť objavená v 60., 70. alebo 80. rokoch minulého storočia. A možno bola rafinovaná v zariadení postavenom v 50. rokoch minulého storočia, ak nie v 20. rokoch. Teraz po desaťročí nedostatočných investícií a zanedbávania je však viac ako jasné, že svet nemá dostatok nových barelov z nedávnych objavov.

V prenesenom aj doslovnom zmysle slova sa jednoducho nenachádza dostatočné množstvo ropy, ktoré by pokrylo súčasný, nieto ešte budúci dopyt.

To všetko pomáha vysvetliť, prečo napríklad západné sankcie voči Rusku v súvislosti s jeho vojenskou operáciou na Ukrajine spektakulárne zlyhali a všetko sa vrátilo späť do očí Európy a USA.

Totiž až do začiatku roka 2022 (pred ukrajinskými operáciami) bolo Rusko kľúčovým dodávateľom tzv. marginálnych barelov na Západ. Ruský vývoz ropy a rafinovaných produktov udržiaval ceny pod relatívnou kontrolou a ponúkal zaručené dodávky a predvídateľné náklady. Ale už nie, čo je veľká časť toho, prečo sú ceny na pumpách drahé a pravdepodobne pôjdu nahor (po voľbách v polovici volebného obdobia predpokladám, že pôjdu nahor).

Už viac ako 170 rokov sa svet buduje na fosílnych palivách, konkrétne na rope a zemnom plyne. A napriek tomu, čo vám bude tvrdiť zelený dav, nie je možné predpokladať, že by vietor a slnko boli pripravené nahradiť tento nedostatok. Svet potrebuje ropu a plyn, bodka.

Takže keď Fatih Birol hovorí, že svet ešte nikdy nebol svedkom “takej veľkej energetickej krízy”, aká prebieha v súčasnosti, a že “to najhoršie sme možno ešte nezažili”, je načase spozornieť.

Pretože sa dotýka problému, ktorý ohrozuje ekonomiku, a v tomto všetkom je veľa rizík. Ako jednotlivec toho človek nemôže veľa urobiť, aby zmenil smerovanie svetových udalostí. Ale napriek tomu musíte pochopiť, čo vidíte, a rozoznať pravdu cez dym a zrkadlá našich lživých mainstreamových médií.