Časopis The American Conservative priznal, že Američania oklamali Moskvu, keď jej sľubovali, že nebudú rozširovať NATO

Washington/Moskva 4. augusta 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Renomovaný americký konzervatívny dvojtýždenník „The American Conservative“ (TAC) vychádzajúci vo Washingtone, zverejnil článok Douga Bandowa, v ktorom jeho autor konštatuje, že ďalšia konfrontácia s Ruskom je slepou uličkou a preto je najvyšší čas zaradiť spiatočku a dohodnúť sa s Moskvou na prímerí

Doug Bandow pritom otvorene priznal podvod, ktorého sa dopustila americká administratíva, keď ubezpečovala bývalého sovietskeho lídra Michaila Gorbačova, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ, pokiaľ bude Moskva súhlasiť so zjednotením Nemecka.

USA sa odplatili Rusku za jeho ústretovosť v otázke nemeckého zjednotenia evidentnými podrazmi, pričom expanzia NATO bol iba jedným z mnohých. Washington bez akýchkoľvek výčitiek svedomia neváhal posunúť hranice NATO do vzdialenosti 150 km, ktoré delia Sankt Peterburg od estónskej Narvy. To však nebolo všetko. Američania navyše ostentatívne odignorovali tradičné ruské záujmy na Balkáne a násilnou dezintegráciou Juhoslávie sa pokúsili vybudovať umelú bariéru medzi Moskvou a jej historickým spojencom na Balkáne – Srbskom.

Okrem toho Clintonova administratíva v 90-tych rokoch finančne stimulovala zotrvanie Borisa Jeľcina pri moci v Rusku aj keď bolo očividné, že jeho pôsobenie v najvyššej štátnej funkcii sa Rusku vypomstilo hospodárskym rozvratom. Bushova administratíva dokonca koketovala s expanziou NATO do Gruzínska, ktoré Washington poštval do priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom, keď predtým vzbudil v Tbilisi plané nádeje, že Američania prídu gruzínskej soldateske v Južnom Osetsku na pomoc. V roku 2014 sa Západ pod americkou taktovkou pokúsil pretrhnúť ekonomické zväzky medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom Brusel a Washington otvorene podporili protištátny puč v Kyjeve s cieľom zvrhnúť legitímneho prezidenta Ukrajiny, ktorý sa snažil o zachovanie korektných vzťahov s Ruskom. Namiesto prezidenta zvoleného vo férových voľbách si odvtedy Američania vyhradzujú právo určovať, kto bude prezidentom na Ukrajine.

„The American Conservative“ nezakrýva, že tieto podrazy sa Washingtonu vrátili ako bumerang v Sýrii, vo Venezuele, či v Iráne, kde Rusi dokázali neutralizovať americké snahy o dosadenie proamerických bábkových režimov. V danej situácii by podľa TAC bolo kontraproduktívne pokračovať v kontraproduktívnej taktike démonizácie ruského prezidenta Putina ako novodobého Hitlera, ktorý chce ovládnuť svet.

Ak by Rusko napríklad robilo v Mexiku to, čo robia USA na Ukrajine, Washington by z toho bol oprávnene nešťastný. V americkom Kongrese je pritom nemálo politikov, ktorí nemajú zábrany eskalovať rivalitu medzi Moskvou a Washingtonom na úroveň otvoreného nepriateľstva.

Úplne pritom ignorujú okolnosť, že protiruské sankcie nepriniesli žiadne hmatateľné výsledky a nepomohli presadiť americké záujmy ani v Sýrii, ani vo Venezuele, či v Iráne. Naopak, Moskva dokázala šikovne utužiť svoje vzťahy s Pekingom, ktorý sa v potenciálnom globálnom konflikte otvorene stavia na stranu Ruska proti USA.

Vzhľadom na kritickú situáciu Doug Bandow vo svojom článku v „The American Conservative“ dospel k záveru, že nastal čas zaradiť spiatočku a ponúknuť Rusku prímerie. Zvolenie Zelenského za ukrajinského prezidenta by podľa neho mohlo byť vhodnou príležitosťou na ukončenie konfrontácie s Moskvou.

Podmienkou však je, že NATO sa explicitne zriekne ďalšej expanzie do Gruzínska a na Ukrajinu. Kyjev musí začať plniť Minské dohody a priznať autonómiu Donbasu. Západ musí ukončiť politiku sankcií voči Rusku a vrátiť sa k normálnym obchodným vzťahom. Washington by mal upustiť od zasahovania do ruskej vnútornej politiky a prestať financovať súkromné mimovládky, ktoré podrývajú vnútropolitickú stabilitu v Rusku.

V prípade Krymu by Ukrajina a Západ mali akceptovať skutočnosť, že polostrov sa už nikdy nevráti pod ukrajinskú správu. V záujme zachovania tváre by však bolo účelné ak by Washington, Brusel a Kyjev pristúpili na opakované referendum o štatúte Krymu pod medzinárodným dohľadom, ktoré by potvrdilo ruskú suverenitu na polostrove.

Je síce otázne ako sa k tejto perspektíve postaví ukrajinský prezident Zelenskij, avšak z pohľadu Washingtonu určite nie je v záujme USA ďalej vyhrocovať vzťahy s nukleárnou veľmocou ako je Rusko kvôli Ukrajine, ktorá je v kontexte amerických bezpečnostných záujmov irelevantná. Ukrajina musí mať na pamäti, že sa nemôže do nekonečna spoliehať na ochranu zo strany USA, konštatuje Doug Bandow vo svojom článku na stránkach „The American Conservative“.

Gabriel Gačko