Liberálny Denník N ku kaze uviedol: “Brat Zuzany Čaputovej a šéf pezinskej bunky Progresívneho Slovenska Daniel Strapák vyvracia správu, podľa ktorej zanechal svoju firmu v dlhoch. Na Facebooku s ňou prišla prešovská organizácia Mladých sociálnych demokratov. Zuzana Čaputová hovorí o konšpirácii a antikampani.”

Podozrenia súvisia so Strapákovou spoločnosťou DaMil, ktorá podnikala v oblasti dovozu a predaja záhradného nábytku a dostala sa do recesie. Strapák to pre Denník N vysvetľoval hospodárskou krízou: “Ja som v roku 2009 uzavrel so svojím spoločníkom zmluvu o postupnom odpredaji svojich obchodných podielov svojmu spoločníkovi. Zároveň som sa od roku 2009 nepodieľal exekutívne na chode a podnikaní firmy,“ uviedol.

“Existuje o tom aj notársky overené vyhlásenie pána Grančiča – spoločníka. Keďže pre hospodársku krízu nedochádzalo k plneniu splátkového kalendára pre odpredaj môjho podielu, pán Grančič sa rozhodol firmu predať. Firma bola v roku 2015 predaná spoločnosti H&Trop, s. r. o., s pohľadávkami a majetkom, ktorým firma disponovala. Išlo o dva byty a dve motorové vozidlá a ďalší majetok. Ja som v roku 2009 uzavrel so svojím spoločníkom zmluvu o postupnom odpredaji svojich obchodných podielov svojmu spoločníkovi,” tvrdí Strapák.

Autori blogu o Strapákovom “špekulatívnom” biznise ale tvrdia, že na základe Obchodného zákonníka z roku 2009 by postupný prevod jedného obchodného podielu bol “zákonne trošku komplikovanejší”. “Každopádne mohlo iba dôjsť k nesprávnej formulácii, takže tu špekulovať nebudeme a budeme predpokladať, že išlo o predaj jedného podielu”.

V roku 2011 sa konalo valné zhromaždenie, takže obaja spoločníci uznesenie museli podpísať, resp. bolo podpísané, nimi splnomocnenou osobou v ich mene. “Je teda zrejmé, že sa Strapák musel zúčastniť osobne alebo musel byť zastúpený inou osobou ako je Grančič. Jedným z bodov prerokovávania valným zhromaždením v roku 2011 bola úprava peňažných vkladov spoločníkov. Na konci roka 2011, resp. začiatkom roka 2012 mali obaja spoločníci rovnaké podiely, vo vzťahu k tretím osobám a vo vzťahu k spoločnosti boli obaja 50% spoločníci.”

Tu podľa sociálnych demokratov prichádza prvé klamstvo Zuzany Čaputovej, ktorá uviedla, že jej brat vo firme exekutívne nepôsobil od roku 2009. “Je mi ľúto, že terčom antikampane sa stal aj môj brat Daniel. Nie je to prvýkrát, že šíria nepravdy nielen o mne, ale aj o mojej rodine. Páni Blaha, Daňo, web Idemvoliť a Mladí Sociálni Demokrati ho krivo obvinili z toho, že špekulatívne predal firmu v dlhoch. Môj brat sa od roku 2009 nepodieľal exekutívne na chode firmy, o ktorej šíria tieto konšpirácie. V roku 2015 bola firma s pohľadávkami, ale aj majetkom, odpredaná. Išlo o štandardný predaj a môj brat nič zlé neurobil,” vysvetľovala.

Čaputová však podľa sociálnych demokratov nehovorí pravdu. Do 4. januára 2012 bol Strapák podľa ich tvrdení konateľom vo vzťahu k tretím osobám podľa výpisu z OR SR. Na valnom zhromaždení podľa vyššie uvedeného sa pravdepodobne riešilo aj zrušenie funkcie konateľa Daniela Strapáka. Funkciu valného zhromaždenia plnili dvaja spoločníci s 50% účasťou v spoločnosti. Počas celej existencie firmy sa spôsob konania konateľov nezmenil a mohli podpisovať každý samostatne, čiže počas konateľstva Strapáka mohol samostatne podpisovať a zaväzovať spoločnosť.”

Ako bolo spomenuté, tak podpisy na predaj obchodného podielu musia byť osvedčené, platí dnes a platilo to aj v roku 2009 a 2015. Takže podľa vyjadrenia Strapáka a Čaputovej: Strapák v 2009 predal podiel Grančičovi, nebola zaplatená odplata, tak Grančič firmu v 2015 predal.

Prevod podielu Strapáka na Grančiča nebol uskutočnený, v roku 2011 obaja spoločníci na valnom zhromaždení upravili výšky svojich vkladov na sumu 3 320 eur, v roku 2015 museli obaja spoločníci predať svoje obchodné podiely, obaja museli osvedčiť svoje podpisy. Predaj firmy – eseročky podľa slovenských predpisov prebieha ako predaj či prevod obchodných podielov.

Prešovskí mladí sociálni demokrati dodávajú, že nikoho krivo neobvinili. “Predal špekulatívne firmu v dlhoch. V roku 2010 firma (v čase konateľstva Strapáka) zobrala úver, resp. iný záväzok voči Tatra banke vo výške 400 000 eur. Dlžná suma uhradená pravdepodobne nebola, keďže záložné právo stále trvá. Problém s plnením záväzkov bol zrejmý už v roku 2012. V roku 2012 sa firma objavila v súdnych sporoch, ale dlžoby sú s určitosťou staršieho dáta. Dátumy pri úrokoch znamenajú splatnosť. Čiže dlžoby vznikli v roku 2011, počas plného konateľstva Strapáka. Dlžoby mohli byť zaplatené, to teraz zistiť nevieme. Ale evokujú začiatok finančných problémov, resp. problémy s platobnou disciplínou. Tieto dlžoby vyskočili v čase, keď už síce Strapák konateľ nebol, ale stále bol spoločník.”

“Ako spoločník sa síce exekutívne na riadení firmy nepodieľa, ale podľa § 122 ods. 1) ObchZ: Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. V čase odpredaja firmy bolo evidované záložné právo v prospech Tatra banky, nedoplatky poisťovniam a sám Daniel Strapák vo vyjadrení pre Aktuality priznal existenciu daňových nedoplatkov, ďalšie dlžoby nie sú evidentne zrejmé,” uviedli sociálni demokrati.

“Predaj firmy bol síce v súlade s platnými predpismi, ale pravdou je aj to, že išlo o zbavenie sa zodpovednosti a určite sa firma nepreviedla na osobu, ktorá mala záujem o podnikanie s touto firmou, keďže takým istým spôsobom boli na firmu H&TROP s.r.o. prevedené ďalšie firmy. Minimálne je celé konanie nemorálne, pretože legálne by bolo firmu buď previesť likvidáciou, reštrukturalizáciou alebo konkurzom.”

Autori dodávajú, že v roku 2015 nepochybne Strapák prevádzal svoj podiel na firme, čiže rečou bežných ľudí predaj svoju časť firmy. “Ako to teda bolo s tými podielmi vo firme? Podľa Strapáka, Denníka N a Čaputovej predal Strapák svoj podiel Grančičovi, ale na konci roka 2011 sa zúčastnil valného zhromaždenia ako spoločník a bol upravený jeho obchodný podiel, v roku 2012 bol v Obchodnom registri stále vedený ako 50% spoločník, a to až do roku 2015, kedy bol jeho podiel nepochybne prevedený.”

“Podľa uvedeného vyššie, bola firma v čase prevodu zadlžená? Bola! Bolo to špekulatívne? Bolo! Ide o účelový prevod? Ide! Bol Strapák krivo obvinený? Nebol! Ide naozaj o nepravdy a konšpirácie? Dôkazy sú priložené! Nech si obraz urobí každý sám,” upozorňujú na záver mladí sociálni demokrati.