Hlavnou myšlienkou Globálneho paktu OSN o migrácii je, že “migrácia je zdrojom prosperity, inovácií a udržateľneho rozvoja.”
Spomeňme si však napríklad na hromadné sexuálne útoky voči ženám zo strany imigrantov na Silvestra v Kolíne, či rôzne teroristické útoky, pri ktorých dovedna zahynuli stovky ľudí po celej Európe. Horiace mestá, gangy, no-go zóny, kriminalita, aj to všetko so sebou prináša migrácia.
Namiesto toho, aby sa v tomto migračnom pakte písalo o tom, ako zamedziť migrácii, pakt politicky zaväzuje krajiny, ktoré sa k nemu prihlásili, aby migráciu organizovali a zľahčovali podmienky pre ich vstup do svojej krajiny.
Našťastie, slovenská vláda po tlaku od bežných ľudí otočila a pre Slovensko nebezpečný migračný pakt odmietla. Jediným zástancom tohto paktu ostal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
O tom, ako by sa zachovali (podľa prieskumov najsilnejší) kandidáti na prezidenta SR, zisťoval portál Aktuality.
Otázka znela: Malo sa Slovensko prihlásiť ku globálnemu paktu pre migráciu?
Drvivá väčšina kandidátov odpovedala odmietavo. Medzi najväčších odporcov migračného paktu patrí Štefan Harabin :
“Nie, ako prezident bez najmenších pochybností vypoviem aj utečenecký pakt a Istanbulský dohovor do troch dní, bez diskusie. Pretože bez diskusie boli prijaté a sú v zjavnom rozpore s našou Ústavou.”
Podobne odpovedal aj Marian Kotleba : “Určite nie. Všetky zmluvy podobného typu sú len o ďalšom obmedzovaní suverenity Slovenskej republiky. Keď globalistické ciele nevedia presadiť naraz, tak to skúšajú salámovou metódou. Prezident musí byť dostatočne silný a slobodný na to, aby všetky také pokusy o likvidáciu štátnej suverenity dokázal odmietnuť.”
A prekvapivo aj Robert Mistrík: “V tlači som kritizoval, že neprebehla celospoločenská diskusia a kompetentní nás počas prípravy dokumentu neinformovali o jeho obsahu. Celá spoločnosť ostala zaskočená textom, kde sa už nič nedalo meniť. Nátlakový spôsob „podpíš, inak bude zle“ nepovažujem za demokratický a férový, z tohto dôvodu odmietnutie nepovažujem za problematické.”
Mistrík ešte donedávna mal na migráciu priaznivý pohľad. Na jednej z diskusií napríklad povedal, že “multikulturalizmus obohacuje krajnu.” Taktiež odmieta stavanie plotov pred prílevom migrantov. Viac sa dočítate tu.
Z prezidentských kandidátov sa však našli dvaja, ktorí by migračný pakt OSN s radosťou prijali. František Mikloško na otázku, či Slovensko malo prijať tento pakt, odpovedal jednoznačne, jedným slovom: “Áno.”
“Progresívna” Zuzana Čaputová odpovedala viac výhybavo, no v podstate nepriamo naznačila že by ho prijala%: ” Žiaľ, celá diskusia k tejto téme bola poznačená viac emóciami ako pokojnou, vzájomnou argumentáciou. Podľa môjho názoru išlo o deklaratívny pakt, ktorý nebol zaväzujúci. Išlo skôr o vyjadrenie ochoty spolupracovať. Slovensko by sa malo zúčastňovať na hľadaní riešení problémov, ktoré sa nás v budúcnosti môžu týkať,” tvrdí Čaputová.
Okrem toho, že Čaputová má priaznivý vzťah k migrácii, výrazne podporuje aj komunitu LGBT. V nedeľňajšej relácii Na telo v televízií Markíza, vyhlásila, že podporuje adopcie detí pre homosexuálne páry. Viac sa dočítate tu
Je priam udivujúce, že takáto extrémne liberálna osoba má na kresťanskom a konzervatívnom Slovensku podľa prieskumov verejnej mienky stúpajúce preferencie dosahujúce až 17 %, čím sa zaraďuje medzi top favoritov prezidentských volieb.
Jedno z vysvetlení je, že sa tieto informácie o Čaputovej k ľuďom po celom Slovensku ešte nedostali, alebo sa skôr ukazuje, že kto si prieskum zaplatí, tomu zázračne preferencie vyskočia do výšin.
Samuel Gdovin