Môj profil 
Predplatné
“Európska únia nemôže nad týmito výsledkami len mávnuť rukou a pokračovať tak ako predtým. Potrebujeme zmenu,” vyhlásil britský premiér David Cameron na bruselskom stretnutí, ktorého sa za SR zúčastnil premiér Robert Fico.
Cameronova Konzervatívna strana skončila v Británii v eurovoľbách na treťom mieste, pričom víťazom sa stala Strana nezávislosti Veľkej Británie (UKIP), ktorá je zameraná proti EÚ.
“Potrebujeme prístup, ktorý uzná, že Brusel je už príliš veľký, príliš panovačný, príliš zasahujúci (do vnútorných záležitostí členských štátov),” uviedol britský premiér a dodal: “Rozhodovať by mali národné štáty vždy, keď je to možné – Európa iba vtedy, keď je to nevyhnutné. Európa by sa mala sústreďovať na to, čo je dôležité – na rast a zamestnanosť – a nerobiť toho veľa naraz.”
Britský premiér bol často outsiderom na summitoch EÚ, kde sa lídri už dlho snažili o tesnejšiu úniu. Ale tentoraz počúvali kolegovia Camerona veľmi pozorne. Jeho výzvu obmedziť právomoci Európskej komisie dokonca zopakoval aj francúzsky prezident Francois Hollande.
Hollande bol predtým neraz prvý, kto volal po silnej a veľkej EÚ. V utorok však povedal, že komisia, ktorá navrhuje zákony a rozhoduje o väčšine každodenných záležitostí EÚ, “sa musí viac sústrediť na svoje priority a ukázať viac efektívnosti tam, kde je to potrebné”.
Francúzsky líder tiež povedal, že Európa musí vyvodiť ponaučenie z volieb v jeho krajine, kde takmer jeden zo štyroch voličov dal hlas krajne pravicovému Národnému frontu – to poslalo vládnucich socialistov až na tretie miesto.
“Posolstvom nie je robiť politiku proti Európe, ale politiku, cez ktorú sa ľudia s Európou stotožnia,” uviedol Hollande a vyzval úniu, aby sa znova zamerala na rast, zamestnanosť, energetiku a sociálnu ochranu.
Britský premiér dostal aj holandskú podporu v súvislosti s názorom, že Brusel musí čo najskôr vrátiť mnoho právomocí svojim 28 členským štátom. “Reakciou na hlasovanie je menej pravidiel a menej zasahovania zo strany Európy,” vyhlásil holandský premiér Mark Rutte.
“Je našou povinnosťou, všetkých európskych lídrov, zmeniť Európu, pretože ľudia o to vo voľbách požiadali,” vyhlásila litovská prezidentka Dalia Grybauskaite, ktorá bola nedávno do úradu opäť zvolená.
Jednou príležitosťou na zmenu bude aj vymenovanie nového predsedu Európskej komisie. Výkonná moc EÚ pomáha tvarovať smerovanie únie tým, že navrhuje nové zákony a zabezpečuje, aby boli existujúce zákony dodržiavané.
Bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker vyjadril záujem o post – po tom, čo stredopravá Európska ľudová strana (EPP) získala najviac kresiel v Európskom parlamente.
Potreboval by však väčšinovú podporu europarlamentu a členských štátov.
Cameron odcestoval na summitu do Bruselu práve s odhodlaním zablokovať Junckerovu nomináciu na post predsedu EK, pretože Londýn ho vníma ako staromódneho európskeho federalistu.
Niektorí lídri EÚ majú tiež pochybnosti o procese, na základe ktorého bol Juncker nominovaný ako jeden z piatich hlavných kandidátov na post eurokomisára.
Pojem hlavných kandidátov “prekrúca ústavu; mnohých diskvalifikuje a nemôžu sa tak uchádzať o funkciu”, vyhlásil v pondelok švédsky premiér Fredrik Reinfeld.
“Vzťah medzi výsledkom volieb a nomináciou na predsedu komisie nie je automatický,” povedal aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Rakúsky kancelár Werner Faymann na začiatku summitu varoval svojich kolegov pred hádkami o vymenovaní nového šéfa EK. “Mnoho voličov bude pozorne sledovať situáciu, aby videli, či malo zmysel ísť voliť.”
Nemecká kancelárka Angela Merkelová, najmocnejšia líderka 28-člennej únie, podľa agentúry Reuters už tiež pripustila, že kandidát jej stredopravej strany Juncker možno nebude šéfovať Európskej komisii.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy získal na záver utorkového summitu mandát rokovať s Európskym parlamentom o ďalšom postupe ohľadom vytvorenia novej komisie a vymenovania jej šéfa.
jf
.JPG)
.jpg)
