Meno Lipšica ako kandidáta na post generálneho prokurátora potvrdil v nedeľu minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a v pondelok premiér Igor Matovič (OĽaNO).

„Daniel Lipšic je jeden z ľudí, o ktorých sa rozpráva. Myslím si, že by bol výborným generálnym prokurátorom,“ uviedol Matovič.

Dodal však, že súčasný zákon jeho nomináciu neumožňuje. Matovič ale zmenu zákona v krátkom čase nevylúčil. Dôvodom je aj skutočnosť, že zmena vo voľbe sa spomína aj v programovom vyhlásení vlády.

K možnej kandidatúre Lipšica sa v pondelok vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová.

„Pokiaľ ide u úvahu o zmene zákona v súvislosti s jedným z konkrétnych mien, najskôr by som sa o tejto téme porozprávala s pánom premiérom,“ vysvetlila.

Aké úskalia môže priniesť zvolenie za generálneho prokurátora človeka, ktorý je síce právnikom, ale nikdy nevykonával prokurátorskú prax?

„Na otázku, aké úskalia vidím v tom, keby sa generálnym prokurátorom nestal jeden z prokurátorov, ale napríklad bývalý politik a konkrétne Daniel Lipšic, musím uviesť, že takáto úvaha je pre mňa prekvapením,“ vysvetlil bývalý generálny prokurátor Michal Vaľo.

„Nie je to až tak dávno, čo vtedajšia politická opozícia, v podstate zhodná so súčasnou vládnou koalíciou veľmi ostro kritizovala návrat ministra spravodlivosti Štefana Harabina na pozíciu predsedu Najvyššieho súdu práve hlavne z titulu, že bývalý politik do justičného orgánu nepatrí.“

Podľa Vaľa predmetom kritiky boli aj iné dôvody, ale nájdu sa aj u Daniela Lipšica.

„Ten bol odsúdený k trestu odňatia slobody, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu, ktorá ešte stále neuplynula. Je pravda, že zákon výslovne nezakazuje vymenovať do funkcie generálneho prokurátora aj takúto osobu, ale rovnako nezakazuje vymenovať do tejto funkcie napríklad ani osobu, ktorá je trestne stíhaná, alebo dokonca aj odsúdená za úmyselný trestný čin, ak rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. Napriek tomu je prirodzené, že také niečo by nemalo nikoho napadnúť,“ upozornil bývalý generálny prokurátor a dodal:

„Boli publikované aj pochybnosti o tom, či Daniel Lipšic získal justičnú skúšku legálnym spôsobom.“

„Etické pochybnosti vyvolávala aj skutočnosť, že ako minister vnútra bol prítomný pri obhliadne miesta vraždy Ernesta Valka, kde minister nemá čo robiť, keď navyše pred tým u obete vykonával advokátsku čakateľskú prax a na dôvažok neskôr zastupoval manželku obete ako poškodenú v trestnom konaní.“

„Ale aj keď vynecháme osobu Daniela Lipšica, zdieľam názory, ktoré zastávali súčasní vládni politici v dobe, keď boli ešte v opozícii, že bývalý minister nepatrí do justície.“

„Prokuratúra, aj keď býva označovaná za orgán ‚sui generis‘ (svojho rodu, osobitný), je vo všeobecnosti, aj podľa európskej legislatívy, uznávaná za justičný orgán. Naša prokuratúra plní v medzinárodnom právnom styku, ale aj v prípravnom trestnom konaní, úlohu justičného orgánu, Francúzi to nazývajú ‚ami de la cour‘, teda priateľ súdu, keď môže bez účasti súdu rozhodnúť o skončení trestného stíhania a pod.,“ vysvetlil Vaľo.

„Ale vyjadrím sa ešte všeobecnejšie. Ako som už publikoval, nepovažujem za správne, aby sa generálnym prokurátorom stal niekto, kto nikdy nevykonával funkciu prokurátora, ani keby to nebol bývalý dlhoročný vysoko postavený politik.“

Vaľo zároveň upozornil, že na Slovensku, aj v bývalej federácii, sme mali viacerých generálnych prokurátorov, ktorí nemali skúsenosti z výkonu prokurátorskej funkcie a spôsobovalo to ťažkosti. Práve preto bola táto požiadavka ustanovená v zákone.

„Teraz osobitne nie je doba, kedy by bolo možné čakať, až sa generálny prokurátor ‚zapracuje‘, až spozná organizáciu a osoby pôsobiace v prokuratúre, svoje práva a povinnosti a spôsob ich realizácie. Najmä za okolností, že ako sa opakovane vyjadrila aj pani prezidentka Zuzana Čaputová, v prokuratúre máme dostatok odborne aj morálne zdatných prokurátorov, ktorí sú schopní zverené úlohy kvalifikovane plniť od okamžiku vymenovania,“ vysvetlil Vaľo.

Mediálne zvučné mená

V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora sa spomínajú aj ďalšie mená vrátane Jána Šantu, Maroša Žilinku alebo Vasiľa Špirka.

Avšak, v rozhovore pre náš portál v súvislosti s mediálne známymi menami Vaľo už v apríli upozornil, že „výroky politikov o tom, že dobrými kandidátmi by boli prokurátori Špirko či Šanta, len na základe televíznych prestrihov z ich vystúpení, ktoré neodrážali ich organizačné schopnosti, ale ani odbornosť či integritu, len ich ‚horúce srdcia‘, čo nie je pre funkciu generálneho prokurátora postačujúce.“

„V minulosti sme tu mali aj prokurátora, ktorý bol oslavovaný médiami a politikmi a ukázalo sa, že predmetom ich obdivu boli vlastne jeho prejavy exhibicionizmu, podmieneného psychickým zdravotným stavom,“ dodal v aprílovom rozhovore Vaľo.

Bývalý generálny prokurátor v súvislosti so zmenou zákona tiež poukázal na skutočnosť, že je potrebné doplniť predpoklady pre vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora o znalosť anglického alebo francúzskeho jazyka, ktorá je dnes už nevyhnutná.

Z terajších zákonných požiadaviek by sa dala vypustiť požiadavka na desaťročnú prax prokurátora, sudcu alebo advokáta u osôb s kvalifikáciou profesora alebo docenta práv, pri ponechaní požiadavky najmenej päť rokov praxe vo funkcii prokurátora alebo sudcu. Možno by bolo dobre upresniť, že by sa malo jednať o prax vo funkcii trestného sudcu.

Funkcia generálneho prokurátora

Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva hlava štátu na návrh parlamentu. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov.

Z aktuálne legislatívy vyplýva, že funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom.

Samotný Čižnár podľa aktuálneho zákona už nemôže byť opakovane vymenovaný na uvedený post.

Zuzana Franková