Strana SaS začala v sobotu svoju kampaň do eurovolieb 2019 a do slovenských parlamentných volieb 2020. Na čele stojí jej zakladateľ Richard Sulík ktorý otvorene deklaroval, že sa budúci rok bude plne venovať len a len tomu, aby sa stal predsedom vlády. A strana tlieskala.

Ale poslanec Blaha zo Smeru to tak jednoznačne nevidí. Blaha, ktorý vo svojich známych komentároch na facebooku oslovuje Sulíka menom „Riško“ alebo rovno „chalan“, si myslí, že tento má vo svojej strane neisté postavenie a mal by si dávať pozor, kto stojí za ním. SaS je najsilnejšia opozičná strana Slovenska, tak je aj pre nás vhodné sa pozrieť, čo je na tom pravdy.

Na prvý pohľad rozpory nevidno. Strana to je malá, nemá širokú členskú základňu, 170 ľudí, vždy sa orientovala na relatívne malú skupinku takých, ktorí sa priam osobne poznajú. Všetkých spája nielen spoločný svetonázor, ale určite aj osobné záujmy.

Sulík už dokonca raz ušiel hrobárovi z lopaty: v roku 2013 na zjazde pri voľbách za predsedu dostal len 134 hlasov, jeho protikandidát Jozef Kolár 121 hlasov. To je malý rozdiel a slovenská politika sa mohla vyvíjať možno inak. Následne ale vzbúrenci odišli z strany a politicky skrachovali – z čoho vyplýva poučenie, že je lepšie zostať v SaSke, ako špekulovať. Rebelov teda už niet.

Dnes je okolo Sulíka užšie jadro presne ôsmich osôb podieľajúcich sa na riadení. Má niekto z nich zákerné osobné ambície? Blaha povedal dosť konkrétne, čo myslí – v poslednom týždni sa objavil materiál útočiaci na temnú minulosť podpredsedníčky Národnej rady Lucie Ďuriš Nicholsonovej z čias jej mladosti v Kanade. Tieto materiály, azda len čierny vtip, údajne hodil na web človek od Jozefa Rajtára, člena vedenia SaS.

Je to pravda, nie je to pravda, žerie sa vedenie SaS? Nuž, v prvom rade je tu reč o Nicholsonovej, takže je pravdepodobné, že ani jej najbližší spolupracovníci neznášajú jej prácu, jej vyjadrovanie a jej neschopnosť. Podľa programu strany jej najnovšie pridelili rómsku otázku, uvedomte si, má tam pridelené heslo „Lepší život v osadách, aj mimo nich“.

To ju poverili naozaj „zodpovednou“ témou, lepšie ju upratať nemohli – na to ani tú maturitu nepotrebuje, to je fakt. Druhý spôsob, ako sa jej zbaviť, je vykopnúť ju hore, konkrétne do Bruselu, kam Nicholsonová kandiduje na treťom mieste v kandidátke. Ale možno práve táto jej drzá ambícia spôsobila, že u niekoho vo vedení SaS pretiekol pohár trpezlivosti.

Uvedomte si, Nicholsonová ako poslankyňa EU, to je predsa len silná káva. Nik z rozumných v čele SaS nemôže nevidieť, že prípad Nicholsonová im uberá na popularite a dôstojnosti. Časy chlpatého agenta Nicholsona a jeho ľudí sú už azda minulosťou, nie?

Lenže – toto je Nicholsonová, nie Sulík. Ak si Blaha myslí, že útoky na maskota parlamentu sú útokmi na samého Sulíka, tak sa mýli, lepšie povedané vedome preháňa.

Na Sulíka útočí iná sila. Ako všetci vedia, Sulík utiekol v roku 2014 do Europarlamentu, pretože sám predpokladal, že SaS sa už nabudúce do slovenského parlamentu nedostane. Vo svete ale tento „chalan“ s jednoduchým liberálno ekonomickým svetonázorom dostal okoštovať európsku byrokraciu, aroganciu a nedemokratickosť EU parlamentu.

Podchytil tam očividne názory euroskeptikov, a neskôr aj odporcov imigrácie, ba až odporcov globalizmu. To mu mierne otvorilo oči a výrazne oživilo stranu SaS – to, a nič iné. Ale to je jednoducho a jasne aj ten problém, prečo má Richard Sulík voči sebe skrytú, ale silnú opozíciu.

To nie sú osobné ambície niekoho v SaS, to sú záujmy tých globálnych atlantických síl, ktoré potrebujú vo východnej Európe strany spĺňajúce ich príkazy, ako to robila dlhý čas poslušne Dzurindova a Radičovej SDKU. Protimigrantská SaS globalistom nemôže vyhovovať, to nebudú podporovať či tolerovať.

Sulík sa vyjadril, že dlhé roky doplácal na svoju neskúsenosť v politike. Myslím, že v niektorých oblastiach stále ešte neskúsený je a mal by si naozaj dávať pozor, kto za koho kope. Konieckoncov, globalistickí poskoci na Slovensku nie sú nijako neznámi, Šebej, Bútora,

Dostál a linky od nich sú jasne viditeľné, aj do strany SaS. Len treba pochopiť, že za dedkami je skrytá odhodlaná moc a že tá ešte nemieni tento boj vzdať. Tí, ktorí práve toto nepochopili alebo tomu neverili, už v politike nie sú.

Peter Vanád