Bude slovenský prezident proruský alebo proamerický?

Európa 2. apríla (HSP/RUVR/Foto:TASR)

Niektoré ukrajinské médiá považujú Fica za proruského

Prezidentské voľby sú za nami a Slovensko pozná meno nástupcu Ivana Gašparoviča. Je ním bývalý vlastník splátkových spoločností a neskôr vlastník charity Dobrý anjel Andrej Kiska.

Mnohé zahraničné média si kládli otázku, prečo si Slováci vybrali práve jeho a nie jeho protikandidáta, ktorý vedie v rebríčkoch populárnosti, ale aj nepopulárnosti, premiéra Roberta Fica.

Nečakanú odpoveď na túto otázku dávajú susediace ukrajinské média. Na internetovom portáli ukrajinského Espreso.tv Taras Paňo tvrdí, že Slováci majú dosť „proruského socialistu Roberta Fica, priateľa Vladimira Putina a Gazpromu,“ píše Hlas Ruska.

Je to však skutočne tak? Je Robert Fico proruský? Odpoveď dáva Sergej Chelemendik, politológ pochádzajúci z Ruska, poslanec NR SR v rokoch 2006 – 2010, ktorý aktuálne kandiduje na post europoslanca.

„Tvrdenie o proruskej orientácii Roberta Fica je čistým výmyslom. Je najskôr majstrom kompromisu, ktorý udržiava v súvislosti s geopolitickou polohou našej krajiny rovnováhu medzi Moskvou, Bruselom a Washingtonom. Prečo teda prehral?“ pýta sa Chelemendik. Následne vysvetľuje, že príčin je niekoľko. Jednou z nich je efekt protestného hlasovania, ktorý sa šíri po celej Európe. Posledným príkladom je Česko, ktoré si zvolilo za prezidenta Miloša Zemana, čo málokto čakal. Ďalším prekvapením bolo víťazstvo druhého miesta strany ANO v parlamentných voľbách a málo známeho politika so slovenskými koreňmi Andreja Babiša. Slovensko je tiež príkladom výsledku volieb, ktoré málokto čakal. Prekvapivý závar mali voľby predsedov samosprávnych krajov, keď sa županom stal Marian Kotleba, ktorý porazil Vladimíra Maňku (Smer-SD).

Podľa Chelemendika „ľudia prestali veriť úradujúcim politikom. Samotný Fico sľúbil počas parlamentnej kampane v roku 2012, po ktorej sa stal premiérom, „zlaté hory“. Vtedy ho podporilo 44% voličov, čo je pre Európu veľmi veľa. Ubehol rok a pol a poprosil sa na čestnú penziu, na post prezidenta. A čo sa stalo so sľubmi? Ľudia sú pobúrení, veď na poste prezidenta ich nesplníš. Funkcia prezidenta je u nás skôr zastupiteľská.“

S tvrdením, že ľudia prestali veriť tradičným politikom, sa stotožňujú aj politológovia Martin Klus a Tomáš Koziak. „To, čo by sa mohlo na prvý pohľad zdať ako nevýhoda a teda absencia akýchkoľvek politických skúseností, sa Andrejovi Kiskovi za výdatnej podpory časti verejnosti negatívne nastavenej voči akémukoľvek prepojeniu na stranícky či politický život v krajine, podarilo povýšiť na výhodu a zadosťučiniť tak jedno z nepísaných prezidentských pravidiel o nadstraníckosti svojho postavenia,“ uviedol Klus pre topky.sk. Koziak uviedol, že „Kiskovi bola počas kampane vyčítaná neskúsenosť, ale pojem „politická skúsenosť“ sa u ľudí zrejme spája aj s mnohými negatívnymi javmi tejto tradičnej politiky – s korupciou, partokraciou, rodinkárstvom, aroganciou moci, neplnením volebných sľubov, atď.

Andrej Kiska je v politike úplným nováčikom. Počas volebnej kampane vystúpil s jediným vyhlásením o zahraničnej politike, a to o možnosti uznať Kosovskú republiku. Jeho názor na Rusko a ukrajinskú krízu sa slovenská verejnosť nedozvedela. Podľa Chelemendika sa okolo Kisku zjednotili sily, “kedysi podporujúce bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. A jeho proamerická orientácia je všeobecne známa. Môže sa prísť preto k záveru, že aj Andrej Kiska sa bude pozerať týmto smerom? To je ťažko povedať,“ dodáva na záver politológ v rozhovore pre Hlas Ruska.

ru