Bratislava 10. októbra 2018 (HSP/Foto:SITA-Braňo Bibel)
V utorok sa v Bratislave konala tlačová konferencia Kancelárie Európskeho parlamentu v SR. Jej predmetom bola iniciatíva Európskeho parlamentu s názvom „Tentoraz idem voliť“. Téma je to horúca: debakel vítačov a eurohujerov v májových eurovoľbách sa blíži a bruselskí súdruhovia robia čo vedia – založili iniciatívu, ktorá by mala zvýšiť účasť najmä mládeže, zo školy poučenej o tom, čo je správne
Je to vlastne veľmi komické. V rebríčkoch účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu je Slovensko pravidelne posledné. Trápne malý záujem o eurovoľby nedvojzmyselne vyjadruje, čo si ľudia o celej maškaráde myslia. V nadchádzajúcich eurovoľbách v máji 2019 by sa však mala účasť zvýšiť: pomôcť by mala iniciatíva „Tentoraz idem voliť“ (This Time I am Voting), ktorá chce v celej Európe budovať komunitu priaznivcov eurovolieb, a tak motivovať ľudí, aby išli k voľbám.
Túto celoeurópsku iniciatívu predstavil na tlačovke riaditeľ Kancelárie EP na Slovensku Robert Hajšel. V komunite priateľov eurovolieb sa môžete zaregistrovať na ich stránke www.tentorazidemvolit.eu v ľubovoľnom z jazykov EÚ a potom už len presviedčate ľudí zo svojho okolia. Takto sa v Európe zaregistrovalo už okolo 68 tisíc ľudí, z toho tritisíc na Slovensku. Organizátori sa chvália, že najaktívnejším Slovákom je Šimon Podešva, ktorému sa zatiaľ podarilo zapojiť do iniciatívy až 139 ďalších ľudí (je to dosť, i keď hranice možností pionierov sú niekde úplne inde: v našom podniku kedysi jeden zväzák mal za jeden mesiac až 800 hodín nadčasov a vo vedľajšej dedine sme mali hrdinku socialistickej práce, ktorá dokázala nadojiť od ľubovoľného kusa hovädzieho dobytka za deň až dvesto litrov mlieka).
Iniciatívu by mali podporovať aj tzv. influenceri, ktorí by mali ovplyvniť mladú generáciu (starých už nejaké „celebrity“ sotva nadchnú), aby sa postavila za tzv. európske myšlienky. Na Slovensku sa do tejto iniciatívy zapojil moderátor Matej „Sajfa“ Cifra. Rozhodol sa tak aj preto, lebo si uvedomuje, že jeho rodičia alebo starí rodičia nemali vždy možnosť niečo ovplyvniť a ísť voliť.
Hajšel predstavil aj najnovší prieskum Eurobarometra o postojoch verejnosti k únii a voľbám do Európskeho parlamentu. O voľby do EP sa zaujíma 51 percent obyvateľov EÚ a len 28 percent Slovákov, pričom len 14 percent ich k eurovoľbám tentoraz chce určite prísť. To nie je žiadna veľká výhra v porovnaní s minulými eurovoľbami, ktorých sa zúčastnilo len 13,05 percenta Slovákov, čo bolo najmenej z celej EÚ, keď európsky priemer je 31 percent. Absolútnym európskym rekordom bola najmä nízka účasť mladých ľudí na Slovensku, len čosi nad šesť percent.
Človek pri týchto číslach cíti takmer hrdosť, že Slovensko tým ukázalo Bruselu zaslúžene prostredník. Lenže to nie je riešenie: jedinou cestou nie je celkom Európu bojkotovať, ale treba ju zmeniť, aby sa nepokúšala byť centralizovaným nástrojom diaľkového riadenia spoza oceána, ale aby bola praktickou strechou pre zvrchované a slobodné národy. Kým sa toto nestane, márne budú eurohujeri a iní zväzáci organizovať slniečkové iniciatívy motivujúce, burcujúce, vyzývajúce, aby občania boli zodpovední. Ľudia budú reagovať presne rovnako ako kedysi, keď mali pocit, že celé je to iba divadielko – v duchu si pomyslia, strčte si to niekam.
Hajšel tvrdí, že oni nevyzývajú ľudí k voleniu konkrétnej strany: „Cieľom nie je odporúčať, koho majú ľudia voliť, ide o podporu samotného aktu voľby.“ Ibaže sofistikovaní sociloógovia a analytici, ktorí stoja za touto akciou veľmi dobre vedia, že táto iniciatíva neosloví euroskeptikov, ale práve skôr opačne orientovaných „váhavcov“. A predovšetkým mládež, ktorá však vie o politike, reálnom živote a poučení z histórie len to, čo ju naučili v škole – teda to, že súčasná bruselská EÚ je to najvyššie dobro.
Lenže tentoraz sa môžu bruselskí súdruhovia prepočítať. Situácia v Európe je totiž úplne iná, než bývala za starých, pokojných čias. Tentoraz zrejme bude účasť v eurovoľbách naozaj vyššia – ale nie v dôsledku aktivity klubu priateľov eurovolieb, ale preto, že pod kotlom je už riadne priložené. Ľudia už majú plné zuby eurobyrokracie a štandardných vítačských klamárskych „strán mierneho pokroku v medziach zákona“. Milióny neželaných votrelcov, to pre dnešnú politickú garnitúru Európy nezostane bez trestu. A podobne aj necitlivé arogantné snahy o pritvrdenie centralizácie, nezmyselná militaristická politika voči Rusku, protiprávne zasahovanie do vecí tretích krajín… Ľudia si už predsa len začali uvedomovať, že nechať rozhodovať o všetkom šialencov odtrhnutých od svojich koreňov aj zdravého rozumu môže byť naozaj nebezpečné.
V konečnom dôsledku to bude, tak ako vždy, iba o štatistike. Len voľby ukážu, aké percento ľudí je zombifikovaných, a aké už precitlo.
Ivan Lehotský