Z Bratislavy sa loďou do Viedne výletníci dostanú za hodinu a trištvrte

Bratislava 14. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP Photo/Ramon Espinosa)

Plavba výletnou loďou z bratislavského prístavu na Fajnorovom nábreží do Viedne trvá hodinu a trištvrte. Vyplýva to z informácií na stránke www.lod.sk. Na trase Viedeň – Bratislava – Budapešť začali pravidelne premávať lode pred 189 rokmi. Plavba po prúde Dunaja trvala 14,5 hodiny, kým proti prúdu parník trasu zdolával aj dva dni

Ako pre agentúru SITA uviedol komunikačný odbor Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, po Dunaji na trase Bratislava – Viedeň premáva iba jeden slovenský dopravca, a to Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, a. s.. Výletné lode tejto spoločnosti odchádzajú z Bratislavy priamo z osobného prístavu, ktorý sa nachádza na Fajnorovom nábreží medzi mostom SNP a Starým mostom neďaleko historického centra mesta.

Plavba rýchloloďou z centra Bratislavy do Viedne vrátane preplavenia plavebných komôr vo Freudenau trvá hodinu a trištvrte. Podľa cestovného poriadku na rok 2019 premáva loď od 6. septembra do 20. októbra v piatky, soboty a nedele. Loď odchádza každý spomínaný deň o 09:00 z Bratislavy s príchodom o 10:45 do Viedne. Výletníci dostanú vyše päťhodinovú prestávku a následne loď o 16:00 vyrazí z Viedne a do Bratislavy sa vráti o 17:30. Počas letnej sezóny od 20. apríla do 1. septembra bol tento interval hustejší, loď premávala od stredy do nedele na každodennej báze.

Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, v rámci osobnej vodnej dopravy sa po riekach pretekajúcich cez Slovensko preplavilo v roku 2017 (najnovší štatistický údaj, pozn. SITA) 120,7-tisíca osôb, z toho 91,9-tisíca ľudí v rámci vnútroštátnej vodnej dopravy a zvyšných 28,8-tisíca ľudí v kontexte medzinárodnej vodnej dopravy. Oproti roku 2016 to znamená zhruba 11-percentný pokles, vtedy sa totiž riekami preplavilo dokopy 135,7-tisíca ľudí, z toho 99,7-tisíca cestujúcich sa preplavilo v rámci krajiny a zvyšných 36-tisíc v medzinárodnej vodnej doprave.

Bratislava sa 14. septembra 1830 stala súčasťou nového osobného dopravného spojenia medzi dôležitými centrami rakúsko-uhorskej monarchie. Rozvoj dopravy na Dunaji v 19. storočí umožnil dekrét cisára Františka I. z roku 1817, ktorý umožnil získať právo na prepravu paroloďou po riekach v monarchii, ak bol záujemca schopný predviesť loď s parným pohonom. Prvú úspešnú plavbu na dlhšiu vzdialenosť predviedol 2. septembra 1818 kolesový parník Carolina. Do Bratislavy priplával z Viedne za tri hodiny, zakotvil oproti Korunovačnému pahorku (dnešné Námestie Ľudovíta Štúra) a ďalší deň pokračoval v plavbe do Budapešti. Na plavbu proti prúdu potom vyplával z Budapešti 16. septembra. Podľa novín Pressburger Zeitung bola plavba Caroliny veľkou spoločenskou udalosťou. Udelením privilégií začala na Dunaji éra paroplavby, ktorá bola až do vybudovania železničného spojenia medzi Viedňou a Bratislavou najrýchlejším dopravným spojením.