Moja matka bola vtedy pro-choice a šla na dva potraty, aby ma zabila, ale dnes sme obe vďačné za to, že sme boli od zvrhlosti potratov ochránené.
Legalizovanie potratov detí, ktoré boli počaté po znásilnení alebo za iných okolností, nám – tým, ktorí sme prežili – odkazuje, že naše životy sú menejcenné, než životy iných. Predstavte si legalizovanie potratov ázijských detí, židovských detí alebo ľavorukých detí. Odkaz tohto zlegalizovania by znel, že tieto deti si nezaslúžia žiť a nezaslúžia si ochranu, akú majú ostatní. Ak by vznikla takáto diskriminácia, bol by z toho medzinárodný škandál.
Rovnako je to aj s nami a cítime, ako k nám niektorí pociťujú apatiu, alebo nás nenávidia. Matky, ktorých deti prežili potrat po tom, čo boli počaté znásilnením, nariekajú nad tým, ako sú ich deti systematicky napádané a znehodnocované. Neveria, že boli znásilnené, pretože svoje dieťa potratiť nenechali a pretože ho naozaj milujú.
Matky, ktoré sa stanú obeťou znásilnenia, sú 4x náchylnejšie k tomu, že do jedného roka od vykonania potratu zomrú, či už tým, že spáchajú samovraždu, alebo sa nadrogujú a podobne.
Násilníci, tí, ktorí obťažujú deti a obchodníci s ľuďmi za účelom sexuálneho zotročenia zbožňujú potraty, lebo tie ničia dôkazy o ich čine a umožňujú im v ich hnusných činoch pokračovať. Je to vždy dieťa, ktoré matke pomáha v jej vnútornom boji a ktoré ju uzdravuje. Takže ak sa zaujímate o obete znásilnenia, musíte ju ochrániť pred násilníkom a pred potratom a nie zabiť dieťatko.“
Branislav Zaujec