Blaha na úvod uviedol, že mu je jedno, čo “bľaboce” Andrej Kiska o sankciách voči Ruskej federácii. “Jeho právomoci sú symbolické, o Slovensku rozhoduje vláda a on môže tak akurát cestovať na mexické pláže a popíjať tequilu za peniaze daňových poplatníkov. To aj robí najradšej – fláka sa a vyrýva.”

Dôležité je, že proti sankciám sú predsedovia najsilnejšej vládnej strany Smer Robert Fico, ako aj predseda druhej najväčšej vládnej strany Andrej Danko. “Dozrel čas. Pri prvej príležitosti by malo Slovensko žiadať zrušenie protiruských sankcií, ktoré ja osobne vytrvalo kritizujem od prvého dňa. Som rád, že sa pridávajú aj ďalší. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí,” vyhlásil Blaha,

“Takýto politický nátlak na RTVS nemôžu myslieť vážne”

Blaha sa vyjadril aj medializovanej údajnej cenzúre v RTVS, pričom kritizoval úroveň žurnalistiky v štátnom verejnom médiu. “Za posledné dni sa ukázalo, že RTVS je bahno žurnalistiky a osobne nevidím nejaký dramatický rozdiel medzi šialenou érou bakalárky Hanzelovej a aktuálnou úrovňou RTVS.”

Narážal pri tom na hlavnú politickú diskusiu rozhlasu Sobotné dialógy, ktorú “moderoval ožratý Dobšinský, liberálny politický aktivista, ktorému sa za roky v rozhlase nepodarilo skryť svoje politické názory a z nenávisti voči Smeru si urobil cnosť,” zhodnotil Blaha.

Ani televízne publicistické relácie nemajú podľa Blahu potrebnú kvalitu.”V relácii Reportéri sa zase predvádza pubertálny Ďurkovič, ktorý tak neznáša Kaliňáka, že uverejní jednostrannú reportáž o kauze Vietnamca, napriek tomu, že po webe koluje nezostrihaný rozhovor Ďurkoviča s Kaliňákom, kde Kaliňák odpovedal na každú výhradu a rozobral Ďurkoviča na súčiastky. Pozrite si ten nezostrihaný rozhovor, priatelia, stojí to za to, ak vás zaujíma klinická psychológia: Ďurkovič tam ako trucovitý pubertiak melie, že on si myslí aj tak svoje – bez akéhokoľvek argumentu, len-tak, ako keby bol posadnutý. Prosím pekne, novinár. On nehľadá pravdu, on ju už pozná a zvestuje svetu. Jediná pravda je nenávidieť Smer. Ako hocktorý anonymný hejter na sociálnej sieti. A to je dnes RTVS.”

A potom tu je stará známa klasika – Havran. “V inej diskusnej relácii sme si mali tento týždeň možnosť vypočuť si tri dramaticky rozdielne postoje od troch ideologicky úplne odlišných novinárov, ktorých pozval liberál Havran: sedela tam šéfredaktorka pravicového denníka SME Balógová, ktorú nám Miško predstavil ako Beatku (ňuňuňu); tú “vyvažoval” ešte pravicovejší novinár, šéfredaktor Aktualíty.sk Bardy, ktorý sa nikdy netajil svojou láskou k liberálnej pravici; a tieto dva extrémne názorové “protipóly” zmierňoval pravičiar a liberál Branislav Závodský z Expresu. Úplne že pluralita non plus ultra.”

Blaha preto obdivuje Havrana, že pri výbere hostí relácie dokáže do posledného detailu vyvažovať všetky možné ideové a politické postoje, aby do diskusie vniesol čo najväčší pluralizmus – a potom z toho vznikne takéto majstrovské dielo svetovej žurnalistiky! Hodné verejnoprávnej televízie! “Toto dokázal Havran prekonať snáď iba v debate o Rusku pred rokmi, keď si pozval troch rusofóbov a dopĺňal ich svojimi rusofóbnymi poznámkami, aby divák verejnoprávnej televízie ani na okamih nenadobudol dojem, že v politickom univerze existuje aj nejaký iný názor ako ten, ktorému fandí Michal. Gratulujem! Toto je, prosím pekne, RTVS, verejnoprávna televízia, ktorá ma informovať všetkých koncesionárov, dokonca aj takých, ktorí netrpia chorobnou nenávisťou voči Rusku, voči ľavici ani voči Smeru, si predstavte.”

“Ale preboha – to, čo dnes stvára opozícia, to je čistý škandál. Opozičné strany s plnou vážnosťou žiadajú odvolať šéfku spravodajstva v rozhlase. Už som počul všeličo, ale takéto niečo naposledy za Goebbelsa. Odvolávať manažérku vo verejnoprávnej televízii cez parlament? Oni sa zbláznili! Veď to ani fašisti hádam takto na hulváta nezasahovali do médií? Takýto politický nátlak na RTVS nemôžu myslieť vážne! Je absolútne cez čiaru robiť personálnu politiku v nezávislej televízii na základe toho, že sa niektorým politikom nepáči nejaký interný dokument.”

Blaha píše, že jedna vec je kritizovať obsah – “na to máme všetci právo, sme predsa koncesionári. Preto nerozumiem, čo akože chce povedať tragéd Mika tým, že vyťahuje list od Roberta Fica: ex-premiér vždy otvorene kritizoval obsah vysielania RTVS a mal na to plné právo, veď za Miku bola RTVS jednou primitívnou liberálno-pravicovou propagandistickou handrou opozície.” Kritizovať je podľa poslanca Smeru-SD jedna vec, ale celkom iná vec je tlačiť politicky cez parlament na personálne výmeny v manažmente RTVS: “politik môže odporučiť, politik môže kritizovať, politik môže vyjadriť názor, ale preboha, demokratický politik musí rešpektovať, že rozhodnutie je na manažmente RTVS a nemôže sa vyhrážať mimoriadnymi schôdzami a politickými následkami. To si asi chlapci a dievčatá z opozície pomýlili s Treťou ríšou,” dodáva.

“A pri všetkej úcte k poslankyni Nicholsonovej, buďme radi, že v manažmente RTVS pracujú múdre, vzdelané a inteligentné ženy a nie nevzdelané kofy z trhu. Lebo o novinárskej práci je fajn aj niečo vedieť, mať niečo naštudované a mať nejaké skúsenosti – a nielen zase arogantne a hlúpo odvolávať polku Slovenska za to, že som mala za manžela spojku americkej ambasády. Že áno, Mrs. Nicholson.”

Opozícia má problém s internými inštrukciami o krátkom spravodajstve. “To znamená, inštrukcie pre rozhlasákov, ktorí poslucháčov informujú v kratučkých šotoch o najdôležitejších udalostiach dňa. Nejde o normálne správy ani o publicistiku. Týka sa to len tohto konkrétneho formátu. Nuž a pri inštrukcii o týchto krátkych spravodajských “výstreloch” si šéfka rozhlasového spravodajstva Maťašovská dovolila napísať, že nemá zmysel informovať o opozičných návrhoch, lebo zjavne nehýbu Slovenskom.”

Dodáva, že toto nie je otázka politiky, ale normálneho praktického pohľadu novinára. “Maťšovská môže byť aj voličkou Matoviča, ale preboha, ako novinárka musí vedieť rozlíšiť, čo je a čo nie je dôležité pre formát “krátke spravodajstvo”. A výplody opozície zjavne nie sú kľúčové pre život na Slovensku, nie preto, že by boli hlúpe (čo často naozaj sú), ale preto, že jednoducho nemajú reálny efekt na život ľudí, lebo v parlamente neprejdú. Bodka. Čo je na tom pre ctenú Lucku nepochopiteľné? Haló, milá deva, skúsme ešte raz pre pomalších: v krátkom spravodajstve má väčší zmysel povedať, že od zajtra bude na Slovensku vyššia minimálna mzda a nie opisovať tridsaťšesť opozičných návrhov, ktoré sú čistým marketingom, lebo nikdy neprejdú. Už tomu rozumieme, Lucka?” odkazuje poslankyni za SaS.

“Ja chápem, že väčšina pravicových médií typu SME či Denník N toto pravidlo nedodržiava, lebo robia čistú propagandu, ale v civilizovanej žurnalistike to takto funguje, milí moji. Čiže aby sme tomu rozumeli: opozícii vadí, že v rozhlase má byť vyváženosť? Oni tam chcú len opozičné návrhy a bez protinázoru? To nemyslia vážne! A toto, prosím pekne, je podľa opozície dôvod na to, aby teraz parlament ako nejaký fašistický tribunál vstupoval do personálnych právomocí RTVS a nútil nezávislé médium vyhodiť z práce Maťašovskú. Je toto v 21.storočí v členskom štáte EÚ vôbec normálne?”

“Ako to, že sem ešte nenabehli Reportéri bez hraníc. Veď to je zo strany slovenskej opozície taký útok na slobodu slova, že to sa hádam nedeje ani v Stredoafrickej republike. Toto nemyslia vážne! Opakujem – ultimatívne a politicky riešiť interný dokument RTVS a politickým nátlakom riešiť personálnu politiku RTVS, to je úroveň Alexandra Macha a nie demokratických politikov. Myslím, že opozícia má obrovský problém. Nech si kritizuje, čo len chce, ale tento absurdný politický tlak na RTVS ohľadom jej internej a personálnej politiky, je hrubým narušením nezávislosti verejnoprávnej televízie a rozhlasu.”

Ide podľa neho o ťažké porušenie slobody slova a slobody médií zo strany opozičných politikov a ja som zvedavý, či budú medzinárodné novinárske inštitúcie chrániť verejnoprávnu televíziu a rozhlas pred slovenskou opozíciou – “pretože ak nie, potom nestoja ani za deravý groš”.

Na záver zhrnul: “Prekážajú mi mnohé mediálne výstupy RTVS. Ich publicistika je neprofesionálna a zaujatá a ich novinári, ktorých som spomínal, sú hanbou žurnalistiky. A budem ich ako koncesionár tvrdo kritizovať. Ako politik však určite nebudem žiadať mimoriadnu schôdzu na ich odvolanie – preboha, odvolanie zamestnanca RTVS, v parlamente! To je šialené. Áno, prekáža mi zlá mediálna práca RTVS. Ale ešte viac mi prekáža, ak sa nejakí fašisti snažia narušiť nezávislosť RTVS.”