Biháriová podotkla, že v roku 2019 sa ešte stále diskutuje o tom, či by sme mali Rómov volať tak, ako nás o to v 70-tych rokoch oni sami požiadali, alebo či ich budeme označovať hanlivým výrazom, ktorý im pripísala ostatná spoločnosť.
“V roku 2019 ešte stále vypisujeme do online debát, či Rómovia predsa len nie sú zdegenerovaným etnikom, ktoré je “schopné pohybu len pri súloži” (ako aj pán Slota vravievali) a ktoré je natoľko nezlučiteľné s majoritou, že by bolo lepšie nalodiť ho plťkou do Rumunuska.”
Ďalej uviedla, že aj v roku 2019 “máme ešte stále polovicu slovenských Rómov uviaznutých v osadách, v podmienkach horších ako v subsaharskej Afrike, zatiaľ čo naši koaliční aj opoziční politici naďalej diskutujú o tom, koľko dávok im treba okresať, aby sme ich nerozmaznávali dávkovým luxusom.”
“V roku 2019 nenájdete vo verejnom priestore jedinú diskusiu, v ktorej by účinkovali Rómovia, no v ktorej by sa ich konečne pýtali aj na niečo iné, než riešenie rómskych osád a rómske integračné politiky. Ako by žiaden Róm či Rómka v tejto republike neboli kompetentní vyjadriť sa k zdravotníctvu, súdnictvu či pôdohospodárstvu.”
Podľa členky liberálneho PS sú Rómovia stále vo vrcholovej parlamentnej politike ešte vždy skôr “zneužívanými okrasnými figúrkami na potvrdenie diverzity v strane, než skutočnými lídrami. Bojíme sa ich dostať do popredia, a ak príde na obsadzovanie úradov, ponúkneme im nanajvýš Úrad splnomocnenca”.
Sme podľa nej krajinou, kde nesmú mnohé rómske deti prekročiť dvere ambulancie u obvodného pediatra a sú vyšetrované v oddelených kumbáloch. “Kde sa lekár na pôrodnici príde ospravedlniť majoritnej rodičke, ak náhodou musí na chvíľu uložiť na jej izbu rómsku rodičku. Kde fungujú obchody, fitká, diskotéky, reštaurácie či krčmy, do ktorých Rómovia nesmú vstúpiť.”
“Lenže nás, Rómky a Rómov, toto celé už strašne nebaví,” vyhlásila Biháriová. “To, že nerobíme rajoty a nepochodujeme so vztýčenou vlajkou nie je preto, že sme hlúpe etnikum, ktoré žije v právnom bezvedomí a ktoré by si toto všetko neuvedomovalo. Uvedomujeme si to.”
Dodala, že verí, že zmena, za ktorou sa Slovensko opatrne načahuje, sa dotkne aj nás a že aj my budeme jej súčasťou. “A že sa nej budeme plnohodnotne podieľať. Rovnako tak verím, že v tomto procese nebudeme sami, pretože našťastie na tejto emancipačnej ceste s nami stále kráča – hoc malá – časť majority – naši priatelia, kolegovia, učitelia, susedia, mimovládkari, starostovia – ktorí sa nám snažia úprimne pomôcť.”
“Záväzok meniť Slovensko na spravodlivú a úspešnú krajinu je totiž spoločným cieľom a potrebou tak pre majoritu, ako aj pre nás, Rómov. Nechcem, aby sme stáli bokom, ak sa jedného dňa podarí spustiť reštart Slovenska.”