V súvislosti s politikou Európskej únie voči Číne dochádza k rozkolu na najvyšších miestach bloku, a to v dôsledku rastúceho tlaku zo strany amerického prezidenta Joea Bidena, aby Brusel zaujal voči Pekingu ostrejší postoj.

Vysokí predstavitelia Európskej rady – vrátane predsedu Charlesa Michela – presadzujú menej konfrontačný prístup k Číne ako Bidenova administratíva, ktorá sa snaží tlačiť na spojencov, aby sa spojili v boji proti Pekingu. Rada je orgánom EÚ, ktorý zastupuje 27 členských krajín EÚ – vrátane vlád, ktoré majú voči Pekingu holubičí postoj, ako napríklad Berlín, Budapešť a Atény. Kráľ EÚ Nemecko je významným investorom v Číne, najmä prostredníctvom automobilového priemyslu, a chce sa vyhnúť narušeniu obchodných vzťahov.

To znamená, že vo viacerých členských krajinách existujú obavy, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nasadzuje jastrabí tón v súlade s USA.

“Existuje tu obrovské riziko konfliktu medzi Spojenými štátmi a Čínou,” uviedol jeden z vysokopostavených predstaviteľov Rady, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, pričom mal na mysli rastúce obavy, že Peking by mohol zaútočiť na Taiwan. “Áno, sme partnerom Spojených štátov, ale nie sme vazalským štátom. Sme presvedčení, že sa nesmieme úplne oddeliť od Číny.”

Európska rada je znepokojená najmä spoločným vyhlásením von der Leyenovej a Bidena, ktoré vydali po svojom stretnutí v Bielom dome minulý piatok.

“Máme spoločný záujem zabrániť tomu, aby kapitál, odborné znalosti a vedomosti našich spoločností poháňali technologický pokrok, ktorý posilní vojenské a spravodajské kapacity našich strategických rivalov, a to aj prostredníctvom investícií do zahraničia,” uviedli obaja v jednoznačnej narážke na marenie čínskych ambícií tým, že zabránia spoločnostiam vyvíjať špičkové technológie v Číne.

Rada argumentuje tým, že Komisia, ktorej nezávisle zmýšľajúci byrokrati majú vedúcu úlohu pri riadení obchodnej politiky bloku, by mala viac konzultovať s hlavnými mestami jednotlivých štátov predtým, ako sa odhodlá k opatreniam, ktoré by mohli Peking rozrušiť.

“Komisia má určite kompetencie v oblasti obchodu,” povedal jeden z vysokých úradníkov EÚ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity. “Hovoríme však o geopolitickej stratégii, o pozícii EÚ na medzinárodnej úrovni… toto… sa musí robiť s mandátom Európskej rady.”

Komisia zo svojej strany zdôrazňuje, že piatkové vyhlásenie odráža politiku skupiny G7, ako ju stanovilo japonské predsedníctvo tejto skupiny. Hovorca tiež signalizoval, že predseda Komisie predtým hovoril o potrebe zbaviť sa rizika (t. j. znížiť expozíciu), a nie úplne sa oddeliť od Číny.

Toto napätie medzi vrcholnými predstaviteľmi dvoch mocenských štruktúr EÚ, Rady a Komisie, v súvislosti s politikou EÚ voči Číne sa dostalo aj do sporu o načasovanie ďalšieho samitu EÚ – Čína.

Európska komisia trvá na tom, že ďalší samit Čína – EÚ, ktorý bol naplánovaný na jún, sa nemôže konať pred ďalším samitom USA – EÚ. Spojené štáty však uviedli, že Biden sa nezúčastní na samite v Európe skôr ako v júni – ide o sled udalostí, ktorý oddiali ďalší samit EÚ – Čína do druhej polovice roka.

Vzťahy EÚ s Čínou sú teraz mimoriadne citlivé aj z dôvodu rozsiahlej invázie Ruska na Ukrajinu. Vláda USA sa s Európou podelila o spravodajské informácie, ktoré naznačujú, že Čína zvažuje vyzbrojenie Ruska v jeho vojne proti Ukrajine.

Reakcia Európy je však prinajlepšom ambivalentná, pričom mnohé krajiny váhajú, či sa stiahnuť z výnosného čínskeho trhu.

Hádka na najvyšších miestach EÚ v súvislosti s politikou bloku voči Číne je čiastočne reakciou na obvinenia, ktoré sa na adresu von der Leyenovej už dlho vznášajú v súkromí, dokonca aj v rámci Komisie, že ona a jej tím majú príliš blízko k Amerike.

Jej personálny šéf Bjoern Seibert pôsobil v uplynulom roku ako hlavný sprostredkovateľ medzi Bruselom a Washingtonom a rokoval priamo s vysokými predstaviteľmi americkej administratívy, ako je poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a bývalý zástupca poradcu pre medzinárodnú ekonomiku Daleep Singh.

Von der Leyenová sama nadviazala s Bidenom silný profesionálny vzťah. Okrem stretnutí v rámci skupiny G7 a iných medzinárodných stretnutí sa s prezidentom USA dvakrát stretla v Oválnej pracovni.

Naopak, Michel ešte oficiálne Biely dom nenavštívil, ale v novembri minulého roka sa vydal na kontroverznú samostatnú cestu do Číny.

Prehlbujúce sa rozpory na najvyšších miestach EÚ v otázke, ako by sa Európa mala postaviť k čoraz napätejšiemu sporu medzi Pekingom a Washingtonom, pripomínajú predchádzajúce vyhrotené politické momenty, v neposlednom rade vojnu v Iraku, keď sa väčšina Európy – na čele s Francúzskom – obrátila chrbtom k intervencii vedenej Spojenými štátmi, pričom najvýraznejšou výnimkou bola Veľká Británia.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa tiež zdráhala držať líniu politiky USA voči Číne – čím rozzúrila Sullivana a nastupujúcich členov Bidenovej administratívy počas prechodného obdobia medzi Trumpovým a Bidenovým predsedníctvom, keď v decembri 2020 pomáhala presadzovať obchodný pakt EÚ s Čínou.