Washington 19. septembra 2022 (HSP/caitlinjohnstone/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Prezident Spojených štátov sa opäť zaviazal, že v prípade útoku na Taiwan bude americká armáda viesť priamu vojnu s Čínou, pričom tento záväzok jeho zástupcovia v Bielom dome opäť stiahli, píše vo svojom poslednom príspevku Caitlin Johnstone.
V nedávnom rozhovore v relácii 60 minút sa Scott Pelley zo CBS News Bidena priamo opýtal, či by americké sily bránili Taiwan pred útokom z pevniny.
“Áno, ak by skutočne došlo k bezprecedentnému útoku,” povedal Biden.
“Po našom rozhovore nám predstaviteľ Bieleho domu povedal, že politika USA sa nezmenila,” rozpráva Pelly po tomto komentári. “Oficiálne USA nepovedia, či by americké sily bránili Taiwan. Hlavný veliteľ však mal vlastný názor.”
“Takže na rozdiel od Ukrajiny, aby bolo jasné, pane, americké sily, americkí muži a ženy by bránili Taiwan v prípade čínskej invázie?” Pelley sa spýtal.
“Áno,” odpovedal Biden.
Podľa môjho odhadu je to už štvrtýkrát, čo americký prezident vyslovil takéto poznámky, čím sa prehrešil proti stálej politike svojej vlády “strategickej nejednoznačnosti” v tejto otázke, len aby ich pracovníci administratívy odvolali, píše Caitlin Johnstone a dodáva:
“V máji tohto roku Biden na otázku novinárov, či by USA v prípade čínskej invázie vojensky bránili Taiwan, odpovedal “áno” a dodal: “Takýto záväzok sme prijali.” Predstaviteľ Bieleho domu neskôr uviedol, že prezidentove vyjadrenia neodrážajú zmenu politiky USA.
Na fóre CNN v októbri minulého roka Biden na otázku jedného z divákov, či by USA zasiahli na obranu Taiwanu, odpovedal kladne a na otázku, či tým myslel zásah proti útoku zo strany Číny, odpovedal: “Áno, máme záväzok”. Biely dom opäť rýchlo objasnil, že “v našej politike nedošlo k žiadnej zmene”.
V auguste minulého roka v rozhovore s Georgeom Stephanopoulosom z ABC Biden naznačil, že USA budú brániť Taiwan rovnako ako spojenca v NATO, a na otázku, či by stiahnutie americkej armády z Afganistanu mohlo Čínu povzbudiť k útoku na ostrov, odpovedal, že USA “dodržia všetky záväzky… rovnako aj v prípade Taiwanu”. Vysokopostavený predstaviteľ administratívy opäť novinárom povedal: “Naša politika voči Taiwanu sa nezmenila.”
(V tejto chvíli stojí za zmienku, že Bidenovo opakované tvrdenie, že USA majú “záväzok” vojensky brániť Taiwan, je objektívne nepravdivé; už viac ako 40 rokov to tak nie je).
Tieto vyhlásenia som uviedla v opačnom chronologickom poradí a môžete vidieť, že čím sú skoršie, tým sú nejasnejšie. Teraz máte prezidenta, ktorý jasne a výslovne hovorí, že pošle americké jednotky zabíjať v priamej horúcej vojne s Čínou na obranu Taiwanu.
Neviem, prečo americký prezident neustále verbálne zaväzuje svoje ozbrojené sily k tretej svetovej vojne proti jadrovo vyzbrojenej krajine, aby to administratíva, ktorej má šéfovať, znova a znova odvolávala. Je to len nejaká neurologická porucha starnúceho mozgu, ktorý po celý čas jeho pôsobenia v úrade podporoval vojnu a militarizmus? Je to nejaká čudná nová taktika “strategickej dvojznačnosti”, keď rôzne časti administratívy hovoria úplne odlišné veci úplne jednoznačným spôsobom? Je Biden len bláznivý vojnový štváč? Ja neviem. Ale viem, že všetok tento chaos a zmätok sa deje v najhoršom možnom čase.
Ako vysvetľuje Brett Wilkins pre Common Dreams, nový návrh zákona z dielne Výboru pre zahraničné vzťahy amerického Senátu hrozí, že priblíži svet k strašnej vojne, pretože by narušil doterajšiu politiku USA voči Číne tým, že by uznal Taiwan za hlavného “spojenca mimo NATO” ako súčasť záväzku poslať na ostrov zbrane za miliardy dolárov. Obavy z toho, čo by to mohlo rozpútať v našom svete, prinútili dokonca aj pomerne spoľahlivých sprostredkovateľov impéria, ako je Ed Markey, aby hlasovali proti návrhu zákona, ktorý by podľa hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ninga “výrazne otriasol politickými základmi čínsko-amerických vzťahov a spôsobil mimoriadne vážne dôsledky pre čínsko-americké vzťahy a mier a stabilitu v Taiwanskom prielive”.
Toto je len jeden zo spôsobov, ktorými sa napätie s Čínou v súvislosti s Taiwanom zvyšuje s prekvapujúcou rýchlosťou, medzi nimi aj normalizácia vysielania čoraz väčšieho počtu amerických úradníkov do Tchaj-peja, čím sa neustále zvyšuje pohŕdanie politikou jednej Číny, ktorou Washington už desaťročia udržiava mier na tomto ohnisku.
Situácia na Taiwane je čoraz škaredšia a škaredšia, oveľa rýchlejšie, ako mnohí očakávali, a prezident najmocnejšej vojnovej mašinérie na svete je buď príliš hlúpy, príliš krvilačný, príliš neopatrný alebo príliš dementný na to, aby túto situáciu riešil s citom, ktorý si zaslúži. Nikdy sa nemalo dovoliť, aby veci zašli tak ďaleko, a americké impérium nám dáva najavo, že má v úmysle zájsť oveľa, oveľa ďalej.”