Biden ignoruje Európu

Bratislava 26. novembra 2022 (HSP/Politico/Foto:TASR/AP-Andrew Harnik)

Americký prezident vyvolal v Európe nové pobúrenie v súvislosti s plánmi na dotovanie priemyslu, píše POLITICO

Bývalý prezident Spojených štátov Donald Trump bol pre Európu užitočným strašiakom. Jeho nástupca Joe Biden sa ukazuje ako oveľa zložitejší – priateľ, ktorý hovorí samé správne veci, ale keď ide o vec, nechá vás na holičkách.

Od prekvapivého stiahnutia Washingtonu z Afganistanu cez transatlantický rozruch okolo predaja ponoriek Austrálii (AUKUS) až po rastúci spor okolo zákona o znížení inflácie (IRA), ktorý ponúka daňové stimuly a dotácie pre ekologické americké podniky, Bidenova administratíva opakovane zaskočila Európu.

Pri každej novej vnímanej nevýhode Európania vyjadrujú šok, frustráciu a zdesenie: ako mohol Washington nekonzultovať svoje plány so spojencami alebo ich o nich aspoň neinformovať? Americká reakcia je zatiaľ vždy nejaký variant: Na to sme ani nepomysleli.

Základom je zdvorilá ľahostajnosť. Napriek obnovenému záväzku Washingtonu voči NATO a masívnemu vynakladaniu zbraní a finančných prostriedkov na pomoc Ukrajine pri obrane proti Rusku sa USA naďalej vytrvalo sústreďujú na to, čo väčšina vníma ako svoju hlavnú existenčnú výzvu: Čína.

Európa je v tejto rovnici často až na druhom mieste. Lenže mnohí na tejto strane Atlantiku nedokázali pochopiť toto posolstvo – alebo vyvodiť závery o tom, čo to znamená pre budúcnosť bloku – a namiesto toho radšej hrali podľa scenára rozhorčenia a protestov.

Aktuálnym príkladom je kvitnúci transatlantický spor o Bidenovu IRA.

Táto legislatíva, ktorá sa pripravovala niekoľko mesiacov a bola starostlivo vypracovaná na Kapitole, predstavuje doteraz najlepšie dvojstranné úsilie Washingtonu o dekarbonizáciu hospodárstva a prípravu na oddelenie od Číny. V návrhu zákona sa uvádza 369 miliárd dolárov na energetické a klimatické programy vrátane miliárd dotácií financovaných daňovými poplatníkmi na výrobu elektrických vozidiel v USA.

Zhodou okolností je to potenciálna katastrofa pre Európu.

Zranený a zmätený

Uprostred energetickej krízy, ktorá spôsobila, že veľká časť hospodárstva Európskej únie hľadí do priepasti, sa francúzsky prezident Emmanuel Macron postavil na čelo útoku proti Bidenovej IRA a obvinil Washington z udržiavania “dvojitého štandardu” v oblasti energetiky a obchodu. Vyzval Európu, aby odpovedala recipročne zavedením vlastného plánu dotácií, čo podnietilo návštevu obchodnej zástupkyne USA Katherine Taiovej na zasadnutí ministrov obchodu EÚ 31. októbra v Prahe.

Namiesto toho, aby sa ich snažil presvedčiť ústupkami, ich Tai vyzval, aby nastúpili do čínskeho vlaku a zaviedli vlastné dotácie, čo Európania nechceli počuť.

Podľa diplomata EÚ, ktorý hovoril s POLITICO pred piatkovým stretnutím ministrov obchodu, členovia bloku stále dúfajú, že Biden pošle IRA späť do Kongresu na zmenu veľkosti, čo je podľa amerických predstaviteľov asi tak pravdepodobné ako zrušenie Dňa vďakyvzdania.

Výsledkom je, že Európa sa vrátila na známe územie: Európa je otrasená, zmätená a snaží sa reagovať, pričom sa jej nedarí sformulovať vlastnú súdržnú stratégiu na boj s Čínou. A namiesto toho, aby sa im dostalo solidarity z Washingtonu v čase vojny, majú pocit, že USA sa dostali do ideálnej pozície na vysávanie investícií z Európy.

Obrysy reakcie EÚ na IRA sa začali formovať začiatkom tohto týždňa, keď Paríž a Berlín, ktoré sa len nedávno po roztržke opäť dohodli, spoločne vyzvali na vypracovanie plánu EÚ na dotovanie domáceho priemyslu.

Je však pravdepodobné, že tento plán sa stane skutočnosťou až o niekoľko týždňov či dokonca mesiacov. A aj keby sa všetkým 27 krajinám EÚ podarilo uzavrieť dohodu, ich lídri budú mať problém poskytnúť na ňu aspoň toľko peňazí, koľko vyčlenil Washington, keďže väčšina krajín EÚ stále trpí vysokými cenami plynu, ktorého veľkú časť teraz dovážajú z terminálov na skvapalnený zemný plyn v Texase.

Bidenova Amerika sa opäť stará o svoje záujmy, zatiaľ čo EÚ musí nariekať nad zmeškanými signálmi, urazenými citmi a neférovými praktikami.

Tragédiou pre Európu je, že sa to deje v čase, keď by transatlantické vzťahy mali byť na vrchole. Bidenovo zvolenie, po ktorom nasledovala vojna na Ukrajine a masívne investície Washingtonu do posilnenia východného krídla NATO, malo znamenať rozhodný návrat USA do európskej sféry.

Európania však zisťujú, že vojna na Ukrajine je len jedným z aspektov väčšieho strategického súboja USA s Čínou, ktorý bude mať vždy prednosť pred záujmami EÚ.

Platilo to za Trumpa a platí to aj za jeho nástupcu. Lenže posolstvo sa podáva iným štýlom.

Z dlhodobého hľadiska sa Bidenova zdvorilá ľahostajnosť môže ukázať ako smrteľnejšia.