Môj profil 
Predplatné
Fakulta pozvala predstaviteľov verejného akademického sektora, odborníkov na danú problematiku i zástupcov politických strán. Tí tiež zhodne skonštatovali, že priaznivý stav nemusí pokračovať. “Situácia na Slovensku skutočne nie je zatiaľ vážna. V Európe áno, a preto je treba sa pripraviť na to, že bude vážna aj tu,” upozornil Zdeněk Dvořák z Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity.
Príprava musí byť v tom, že vo všetkých možných fórach budeme tieto veci diskutovať, hľadať dobré riešenia, pretože migranti tu prídu,” domnieva sa Dvořák, že je do budúcnosti neudržateľný stav, keď Slovensko de facto obchádza migračná kríza. Na Slovensku mu chýba bezpečnostný výskum. “Neexistuje takýto vedný odbor, kde by sme sa mohli uchádzať o grantové prostriedky,” vysvetlil.
Riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Bernard Priecel informoval, že v súčasnosti je na Slovensku minimálny počet žiadateľov o azyl – od začiatku roka je ich 29. “Nič dramatické sa po tejto línii nedeje,” zdôraznil. Priecel vysvetlil, že Slovensku v tomto smere pomáha nielen to, že leží mimo záujmu migrantov, ale i zhoršená bezpečnostná situácia na Ukrajine. “Tlak z východu je výrazne nižší ako v minulosti, pretože dnes môže prechod touto krajinou každého stáť život,” objasnil.
Predsedníčka Ligy za Ľudské práva Zuzana Števulová je rovnako presvedčená, že v budúcnosti sa Slovensko príchodu migrantov nevyhne. “Nepovažujem tento postoj za udržateľný, ak ostaneme v Európskej únii,” uviedla. “Tým, že únia sa snaží riešiť tento problém spoločne, Slovensko bude musieť zo svojej pozície, momentálne veľmi negatívnej, ustúpiť,” domnieva sa.
Peter Kresák z Právnickej Fakulty v Bratislave, ktorý kandiduje v parlamentných voľbách za Most-Híd upozornil na to, že v diskusii na Slovensku sa téma migrácie spája s terorizmom.
Takéto spájanie pritom považuje za škodlivé, podľa neho tieto témy navzájom nesúvisia. Za migráciou vidí najmä ekonomické dôvody. “Vlny migrantov súvisia s katastrofálnou a život ohrozujúcou situáciou v ich krajinách,” zdôvodnil.
Naopak, podľa bezpečnostného analytika Juraja Zábojníka minuloročné otvorenie hraníc Európe uškodilo a zhoršilo bezpečnostnú situáciu. “Otvorili sme bránu a dali pozvánku niekoľkým desiatkam miliónom ľudí do Európy,” opísal. Aj nedávne teroristické útoky v Paríži vníma ako výsledok práce mentorov, ktorí si odchytili mladých utečencov. “Títo ľudia sa nikdy nezapoja do pracovného procesu, nikdy nebudú spokojní, a to je výborný tovar pre duchovných, ktorí s nimi pracujú,” tvrdí Zábojník.
Europoslanec a predseda SaS Richard Sulík je toho názoru, že súčasný azylový systém, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, už nevyhovuje. “Na to je stavaný, že keď nejaký bloger v Saudskej Arábii píše proti vláde, má skončiť v base a podarí sa mu utiecť – na to je náš azylový systém, na jednotlivé prípady,” ozrejmil. “To, čo je teraz, je invázia niekoľko miliónov ľudí ročne, na to tento azylový systém stavaný nie je, a preto aj nefunguje,” zdôraznil.
Podľa Sulíka preto treba uzavrieť vonkajšiu európsku hranicu. “Myslím, že to nie je možné,” domnieva sa Ladislav Hofreiter z fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity. “Situácia veľkej časti tých ľudí je taká, že všetko, čo môže nasledovať, je lepšie ako to, čo majú doma. Spomeňte si, aká bola kedysi v Československu zadrôtovaná hranica a ľudia si našli kanály ako sa dostali na západ,” pripomenul.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
