Otázka: Všetkým je známe, že sovietske vedenia sa obávalo provokácií. Ako môžeme hodnotiť jeho správanie v prvých hodinách po hitlerovom útoku?

Andrej Fursov: Stalin veľmi dobre vedel, že k útoku dôjde, no tiež mu bola jasná ešte jedna vec – fakt, že ešte v roku 1937 Roosevelt vyhlásil, že ak Nemecko zaútočí na ZSSR, potom Spojené štáty americké budú pomáhať Sovietskemu zväzu; ale ak Sovietsky zväz zaútočí na Nemecko, alebo sa nechá k tomu vyprovokovať, v takom prípade budú USA pomáhať Nemecku. 17. apríla 1941 prijal kongres USA príslušné rozhodnutie, v ktorom boli tieto slová Roosevelta zaznamenané ako oficiálne stanovisko USA. Preto bolo pre Hitlera veľmi dôležité vyprovokovať Stalina k takému konaniu, ktoré by bolo možné pred svetom, predovšetkým pred Spojenými štátmi, prezentovať ako agresívna akcia Sovietskeho zväzu.

Ale Stalin urobil zo svojej strany všetko pre to, aby sa vyprovokovať nenechal. Navyše, existuje známe vyhlásenie TASS zo dňa 14 . júna, v ktorom sa oznamuje, že za hranicami publikované vyhlásenia o blížiacej sa vojne medzi ZSSR a Nemeckom sú bezdôvodné. Avšak naši iba slabo poznajúci históriu a nedovzdelaní antistalinisti toto hodnotia ako hlúposť Stalina, ako jeho servilnosť pred Hitlerom. Ale ide o to, že vyhlásenie zo 14. júna bolo adresované nie Hitlerovi, hlavným adresátom bol Roosevelt. Stalin tu demonštruje, že on na provokáciu neskočí. Nechať sa vyprovokovať by znamenalo vedome sa dostať do situácie porážky, pretože ak by bol ZSSR uznaný za agresora, USA by sa ocitli na strane Nemecka, Veľká Británia by v tom momente zastavilo vojnu s Treťou ríšou a proti Sovietskemu zväzu by bol v tej chvíli prakticky celý svet. Pomer vojenského potenciálu bol v tejto situácii (ak to berieme v celosvetovom meradle) takýto: 14% vojenského potenciálu na strane ZSSR a všetko ostatné – to sú protivníci. Takže nechať sa vyprovokovať nebolo možné v žiadnom prípade.

Otázka: No nedá sa povedať, žeby sa Stalin v predvečer vojny choval celkom bezstarostne. Ešte 18 júna 1941 Stalin rozhodol uviesť vojská prvého strategického okruhu do plnej bojovej pohotovosti?

Andrej Fursov: On nie že sa tak rozhodol, on dal rozkaz to vykonať. Všeobecne, všetky tie reči o tom, že „Stalin nič neurobil“, „Stalin o ničom nevedel“ – to sú kecy ľudí, ktorí sú buď slaboduchí a nepoznajú históriu, alebo je to zlomyseľná lož.

Otázka: Áno, od začiatku 90-tych rokov hovoria, že takáto krátkozraká politika priviedla k ohromným stratám, že v priebehu niekoľkých týždňov velitelia dostávali rozkazy nereagovať na provokácie. Preto boli straty také veľké?

Andrej Fursov: Velitelia dostávali rozkaz nepodliehať provokáciám, no v tom čase bola v platnosti smernica č.1, ktorú zmenili hneď špeciálne po stalinovej smrti, ale existujú aj varianty smernice č.2 . Smernica č.1 bola publikovaná v júni 1941. V nej Stalin hovoril o tom, že v prípade, že Nemci prekročia hranicu, je potrebné zasiahnuť a odraziť nepriateľa za hraničnú čiaru. No armáda bola zneistená, oni to neurobili, hoci nie všetci postupovali týmto spôsobom. Preto opakujem – všetky reči o tom, že Stalin vôbec nič nepodnikal, nič nevedel a zaujal „vyčkávaciu pozíciu“ – sú absolútnym nezmyslom.

Otázka: Nie všetci sú oboznámení s výkladom vojny zo strany Nemecka, mám na mysli vyhlásenie Schulenburga (Wikipedia – viac TU) o tom, že Nemecko z dôvodu pre nich smrteľnej hrozby koncentrácie našich vojsk je nútené prijať odvetné opatrenia a zaútočiť. Toto bolo čo, tiež signál smerom k USA?

Andrej Fursov: No, samozrejme. Nemci potrebovali zámienku na to, aby mohli zaútočiť, ale je potrebné povedať, že bez dohody s Veľkou Britániou by Hitler tento útok nikdy neuskutočnil. Rokovania Hessa, ktorý priletel do Anglicka 8. mája a nehľadiac na všetky reči o tom, že bol uväznený, tieto rozhovory predchádzali tomuto útoku. Stalin o týchto veciach vedel na základe údajov rozviedky. A je očividné, že Briti sľúbili Hitlerovi niečo, čo mu umožnilo sťahovať vojská zo Západného frontu a premiestňovať ich na sovietsko – nemeckú hranicu. Nie je náhoda, že všetky dokumenty v záležitosti Hessa v Londýne podliehajú utajeniu do polovice 21. storočia.

Otázka: Nebola politika USA čudná, keď sami Američania informovali Stalina na základe zachytenia šifrovacej správy o tom, že sa Hitler chystá napadnúť ZSSR?

Andrej Fursov: No, z jednej strany oni varovali, ale na druhej strane ostávalo v platnosti to, že Sovietsky zväz môže byť prezentovaný ako „agresor“ a za to bude „potrestaný“. Všeobecne je možné povedať, že Hitler bol kľúčovou figúrou rovnako tak stratégie americkej, ako aj anglickej. Po tom, ako v roku 1929 riaditeľ Anglickej centrálnej banky Montagu Norman oddelil Britské impérium od vonkajšieho sveta, to jest uzavrel Britské impérium pred USA, a ešte presnejšie – oddelil zónu Rothschildovcov od zóny Roskefellerovcov – hlavným cieľom USA sa stalo zničenie Britského impéria. A zničiť Britské impérium bolo úlohou Hitlera, pritom Stalin mal udrieť na v tej dobe už víťaziaceho Hitlera a riešiť tým takto aj problém Spojených štátov. Britský plán spočíval v inom – Hitler mal zničiť Sovietsky zväz, no potom mal byť napadnutý od chrbta západnými demokraciami. Preto bol Hitler kľúčovou postavou v britských aj v amerických plánoch. Pre USA bolo hlavné, aby do určitého termínu zabránili vojne medzi Nemeckom a ZSSR, no v mesiacoch máj – jún 1941 Briti tento plán prekazili.

Otázka: Existuje taký výklad Druhej svetovej vojny, podľa ktorého 1. septembra 1939 obyčajný dvojstranný konflikt medzi Nemeckom a Poľskom prerástol do celoeurópskej vojny až 3. septembra 1939, kedy Anglicko a potom Francúzsko vyhlásili vojnu Nemecku. To znamená, prísne vzaté to, že Druhú svetovú vojnu začalo Anglicko 3. septembra 1939. Možno to vnímať takto?

Andrej Fursov: Viete, podľa môjho názoru, Druhú svetovú vojnu začala zjednotená Európa 28. septembra 1938 – stalo sa to v Mníchove, kde európske štáty darovali Hitlerovi Československo. A bolo jasné, že on sa týmto kúskom územia neuspokojí ale bude postupovať ďalej. Churchill toto veľmi dobre chápal už od samého začiatku vojny.

Ide o to, že Mníchovská dohoda nebola iba darčekom pre Hitlera (darovali mu Československo s jeho vojensko – priemyselným potenciálom). Pripomínam, že Hitler dostal sudetskú oblasť v septembri 1938 – no to bol iba začiatok. A všetci to veľmi dobre vedeli. Faktom je, že do polovice septembra nemeckí generáli plánovali zvrhnutie a odstránenie Hitlera od moci a – ak sa podarí – aj jeho fyzickú likvidáciu. No toto nezodpovedalo plánu európskych špičiek, ktoré predpokladali, že Hitler sa naozaj chystá bojovať s Československom. Československá armáda predstavovala silu jedného milióna vojakov, 34 divízií, pričom Nemci by museli útočiť v lesnatom horskom teréne. Všeobecne platí, že pomer útočiacich voči brániacim sa je 3:1, no v zalesnenom a kopcovitom teréne, ktorý je na viac pripravený na obranu, je tento pomer 6:1, čo Nemci nemali.

Nemeckí generáli hodnotili situáciu tak, že Hitler vedie štát do katastrofy, preto sa ho rozhodli zvrhnúť. Dali to na vedomie Angličanom, no Briti urobili všetko preto, aby toto spiknutie nevyšlo lebo oni potrebovali Hitlera na vojnu proti ZSSR. Podnikli preto niekoľko opatrení. Hitler sa v tom čase nachádzal v Alpách a do Berlína sa mal vrátiť 14. septembra. Tak k nemu poslali Chamberlaina, aby Hitlera jednaniami zdržal, no Churchill odoslal list nemeckému maršalovi von Kleistovi. Obsah tohto listu je verejne dostupný a Churchill v ňom píše doslova toto: v žiadnom prípade nie je potrebné zvrhnúť Hitlera, treba mu umožniť začať vojnu, nestarať sa o to, čo sa stane počas jej prvých troch – štyroch mesiacov, treba myslieť na to, čo bude o tri – štyri roky, keď sa Hitler „vyblázni“ a kedy mu západné demokracie zlomia väz. Na začiatku píše Churchill o tom, že keď pozemné vojsko Nemecka alebo jeho letectvo prekročí hranice s Československom, bude to znamenať obnovenie Prvej svetovej vojny. To znamená, že Churchill si veľmi dobre uvedomoval, že útok na Československo znamená začiatok svetovej vojny.

No Anglicko potrebovalo Hitlera podstrčiť k tomu, aby sa pohol smerom na Sovietsky zväz, preto treba považovať za začiatok Druhej svetovej vojny 28. september 1938, kedy Anglicko, Francúzsko a Taliansko odovzdali Hitlerovi Československo, aby sa dostal do blízkosti sovietskej hranice – bolo to niečo na spôsob protoNATO, v podstate taká úderná sila proti ZSSR. Sovietsko – nemecká zmluva z 23. augusta 1939 však tento plán narušila, eliminovala toto protoNATO a práve preto nemôže Západ nijako odpustiť Sovietskemu zväzu a osobne Stalinovi túto zmluvu a vykrikuje o tom, že práve ona otvorila cestu k Druhej svetovej vojne – je to lož a nezmysel. Cestu k Druhej svetovej vojne otvoril Mníchov 28. septembra 1938.

Otázka: Anglicko dlhý čas aktívne povzbudzovalo východnú politiku Hitlera vítajúc jeho úsilie premeniť Nemecko na „baštu Západu proti boľševizmu“.

Andrej Fursov: Anglicko to nielen že vítalo, Briti pomáhali od roku 1929 Hitlerovi k moci a hlavnou úlohou Angličanov bolo nasmerovať Hitlera na Sovietsky zväz.

Otázka: Ale prečo potom Hitler začal bombardovať Londýn?

Andrej Fursov: Išlo o to, že Hitler sa pokúšal vyvliecť hlavu zo slučky, ktorú mu nasadili. Urobil nasledovné: Česko zmenil na protektorát Čechy a Morava, no Slovensko, ktoré už bezprostredne hraničilo so sovietskou hranicou, on vyhlásil za nezávislý štát a zaviazal sa, že osobne garantuje nezávislosť tohto štátu. A Briti pochopili, že sa v blízkom čase proti ZSSR bojovať nechystá. Vtedy Angličania rozkázali svojmu satelitu – Poľsku, aby vyvinulo tlak na Hitlera, aby im odovzdal Slovensko, ktoré sa malo stať poľským protektorátom. On to neurobil. Hitler nastolil Poľsku kontrapožiadavku – Gdaňský koridor. Hitler si veľmi dobre uvedomil, že keď nevyrieši otázku Poľska, Angličania ho budú vydierať. A preto, aby mohol riešiť poľský problém a tiež sa dobre pripraviť na vojnu – je nutné sa dohodnúť so ZSSR, čo sa aj stalo. Chcem pripomenúť, že po tom, ako Veľká Británia vyhlásila vojnu Hitlerovi, začala sa takzvaná „čudná vojna“ (sitzkrieg) – vojnové operácie neprebiehali prakticky rok. A vôbec, ak budeme hovoriť úprimne, tak Briti začali s Hitlerom seriózne bojovať až v roku 1942 po tom, ako Roosevelt pohrozil Churchillovi, že v prípade, ak Angličania nezačnú aktívne vejenské operácie proti Nemecku, zlaté rezervy Spojeného kráľovstva prevezené do USA aj v Spojených štátoch ostanú.

Otázka: A čo chceli USA – zničiť akýmkoľvek spôsobom Veľkú Britániu?

Andrej Fursov: Ak máme byť presnejší – zničiť Britské impérium a Francúzske koloniálne impérium. Napríklad, Allan Dulles otvorene hovoril, že hlavnou úlohou je zničiť Britské impérium, ale Druhá svetová vojna bola v tomto smere veľmi zaujímavá. Mala dve roviny. Prvá – ZSSR a Anglosasi bojujú proti Hitlerovi. Druhá rovina – USA a ZSSR robia všetko pre zničenie Britského impéria, čo sa aj podarilo.

Otázka: Ak sa vrátime k dátumu 22. júna, znamená sám o sebe víťazstvo? Veď ak by sa bola vojna začala skôr, bolo by nám ťažšie odolať. Ak by nás vyprovokovali, tlačili by nás zo všetkých strán?

Andrej Fursov: Áno, je to bezpochyby naše víťazstvo, získali sme čas. A ak hovoríme o vážnych porážkach Červenej armády v lete roku 1941, je treba pamätať, že Nemci za veľmi krátky čas porazili Francúzsko a obsadili skoro celú Európu. A to, že Červená armáda nedovolila Hitlerovi uskutočniť bleskovú vojnu (blitzkrieg), to už v polovici septembra v skutočnosti znamenalo, že Hitler ani vyhrať nemôže. Hitler mohol vyhrať vojnu so ZSSR iba v tom prípade, ak by táto vojna trvala tri mesiace. Na dlhšie trvanie nemal Hitler zdroje. Aj tak je obdivuhodné, že sa Nemecko udržalo do roku 1945, majúc proti sebe USA, ktoré vyrábali v roku 1944 50% svetového produktu a udatnú robotnícko – roľnícku Červenú armádu. No fakt, že sa Nemci udržali do roku 1945 hovorí o tom, že bojovali veľmi dobre. No to, že Hitler nedokázal zvíťaziť v lete a do prvej polovice septembra, to znamenalo krížik nad jeho víťazstvom. Niektorí nemeckí generáli už v polovici septembra hovorili o tom, že vojnu nevyhrajú, veľmi dobre pochopili situáciu. Napríklad v polovici septembra sa Hitler vyjadril, že ak by bol vedel, že nie celá Červená armáda je sústredená ne sovietsko-nemeckej hranici, a že Rusi majú tri zóny obrany, nikdy by na ZSSR nezaútočil. A tu sa vynára otázka – a kto to vtedy oznámil Hitlerovi, že celá Červená armáda sa nachádza na hraniciach a že Rusi majú len jeden stupeň ochrany? Nuž, oznámil mu to náčelník vojenskej rozviedky Nemecka generál Canaris, ktorý minimálne od roku 1939 spolupracoval s Angličanmi.

Otázka: Je teda správne, že Stalin anglickej rozviedke neveril?

Andrej Fursov: Správne, a ak neveril ani našej, tak tiež. Všetci vravia, že Sorge varoval, že Nemci zaútočia 22. Júna, no v takýchto prípadoch sa pýtam: tieto sorgeho správy boli publikované, prečítali ste si všetky? Áno, Sorge písal, že Nemci zaútočia 22. Júna, no súčasne Sorge písal to, že Nemci zaútočia až po skončení vojny s Veľkou Britániou a ako hovoria historici, ktorí študovali archívy, Stalin mal celý stoh správ o tom, že Nemci udrú 20.-22. júna, no trikrát viac hlásení bolo o tom, že Nemci zaútočia neskôr. Okrem toho, bolo niekoľko správ, že Nemci zaútočia 15. mája. No neurobili tak. Rozviedka – to je veľmi ošemetná vec. A ak prichádza tok veľmi protichodných informácii, je veľmi ťažké sa v nich orientovať. Môžeme povedať jedno – politicky bolo sovietske vedenie absolútne pripravené na vojnu. No ten neporiadok prvých dvoch mesiacov vojny, keď sa urobilo veľa chýb, to už je vojenský problém. Netreba Stalinovi predkladať účet za chyby vojakov. No opakujem – to, že Červená armáda nedovolila svoju porážku do konca leta – to v podstate rozhodlo o výsledku vojny. Po tomto už ostávalo Hitlerovi iba hrať „na remízu“.

Otázka: Hovoríte, že nie je možné Stalinovi predkladať účet za chyby vojakov, no ako hodnotiť armádne „čistky“ pred vojnou, ktoré vyjadrené jazykom perestrojky „odrezali armáde hlavu“?

Andrej Fursov: Viete, toto je jeden z mýtov. Čo sa týka „čistiek“: áno, naozaj bol zavretý celý rad ľudí z armády. No tí, ktorí o tom hovoria, vedome miešajú dve veci: uvádzajú počty represií vrátane tých, ktorí boli uvoľnení z armády, ktorí doslúžili, ktorí zomreli. To znamená, že v skutočnosti sú čísla oveľa menšie. Okrem toho, v čase „veľkého odmäku“ 25% uväznených sa vrátilo domov, napríklad Rokosovskij. Preto hovoriť o tom, že – ako sa to dialo v časoch Chruščova – Stalin oslabil armádu represáliami – nie je možné. Treba sa pozrieť koho zadržali. Väznili predstaviteľov občianskej vojny, ktorí vedeli narábať šabľou, no to neboli vojaci novej doby. Kto boli reálni víťazi vojny? Vo vojne boli reálnymi víťazmi tí velitelia, ktorí schopnosťami vyrástli práve počas nej, veď je známe, že generáli sa vždy pripravujú k tej vojne, ktorá sa skončila.

Otázka: No existuje aj druhá strana, ktorá ospravedlňuje čistky – u nás sme vôbec nemali „piatu kolónu“.

Andrej Fursov: O tomto hovorí napríklad Churchill – kolosálnym víťazstvom Stalina bolo to, že bola zničená „piata kolóna“. Okrem likvidácie „piatej kolóny“, nemilosrdne sa likvidovala nemecká agentúra v Sovietskom zväze. A to už nehovorím o agentoch vplyvu – tí proste neexistovali. V tomto zmysle – opakujem, v politickej príprave k vojne – všetko bolo urobené veľmi dobre.