Vízia môjho volebného programu sa týka využitia príležitosti, ale aj zohľadnenia jedinečnosti mesta Žilina. Po hlavnom meste Bratislave a Košiciach je Žilina tretie ekonomicky najdôležitejšie mesto na Slovensku. Už to ho predurčuje na úspech. Túto úlohu mu dáva jeho poloha ako križovatka rôznych regiónov, či už sú to Orava, Turiec, Kysuce, ale i blízkosť k Českej republike. Žilina má jedinečnú vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva, vynikajúcu vysokú školu, nemocnicu, divadlo, športoviská a na tejto danosti je nutné stavať.

Napriek jedinečnosti a výnimočnosti má Žilina jeden z najhorších demografických profilov. Má priveľa ľudí, ktorí o chvíľu pôjdu do dôchodku a potrebujeme im vytvoriť dôstojné podmienky pre život. Nasleduje veľká skupina „Husákových“ detí vo veku okolo 35 rokov, ktorí sú aktívni. Žilina však trpí absolútnym nedostatkom detí do 15 rokov – obyvateľov v predproduktívnom veku, ktorí by mali tvoriť budúcu pracovnú silu a garantovať budúci rozvoj mesta. Tento deficit musí Žilina nahrádzať novými obyvateľmi, najlepšie takými, ktorí prídu do mesta študovať a pracovať. Mesto musí vytvárať podmienky na prácu, štúdium a bývanie, inými slovami, musí sa stať atraktívne pre život. Preto dávam dôraz na budovanie nájomných bytov, štartovacích bytov pre mladé rodiny, ale aj seniorov, ktorí by radšej bývali v menších bytoch, aby mladí ľudia neodchádzali do Bratislavy, Prahy, do zahraničia. Ale aj pre tých, ktorí si tu prácu nájdu, aby za ňou nedochádzali, ale v meste s rodinami aj žili.

Žilina potrebuje otvorenosť a aktívnu účasť občanov na chode mesta, na ich spolupráci s mestom. Treba ich presvedčiť hlavne výsledkami. Ako hovorím v programe: „To staré už nefunguje, a to nové ešte nefunguje.“ To staré, autokratické, za zatvorenými dverami, bez účasti občanov ľudia už dnes odmietajú. To nové, participatívne podvedome vnímajú ako dobré, vidia to často naokolo v iných krajinách, ale nemajú s tým osobnú skúsenosť a osoh. Občania jednoducho samospráve málo veria, nevedia si spojiť svoj prínos pre mesto.

Mojou víziou je tiež manažérske riadenie mesta – hľadanie rovnováhy medzi krátkodobými a dlhodobými úlohami a cieľmi mesta, medzi prioritami a možnosťami. Žiline chýba kompas (nebudem to nazývať smer), ktorý má rozhodovanie mesta a jeho poslancov viesť. Dôstojný a záväzný plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja mesta, ktorý sa bude zodpovedne plniť. V prvom rade by som chcel Žilinčanom ponúknuť zmysluplný program, ktorý by odrážal reálny stav financií, priorít mesta.

Ako vnímate aktuálnu finančnú situáciu mesta Žilina?

Ako veľmi komplikovanú. Žiline pomohlo oddlženie vládou za kórejskú dedinu, aj keď s vysvetlením, že premiér Robert Fico pomáha skôr svojmu straníckemu primátorovi ako samotným Žilinčanom, sa nikdy nebudem môcť stotožniť. Dlhy mesta sú však naďalej napäté. Reálny dlh Žiliny ukáže až finančný audit, spojený aj s právnym auditom. Až tieto audity nám ukážu reálny stav finančných dlžôb, nielen mesta Žilina, ale aj organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, akými sú napríklad Dopravný podnik mesta Žilina, Mestské divadlo a tak ďalej. V zásade platí základný manažérsky princíp – ak vieme požičať prostriedky za nižšie úrokové sadzby, musíme to urobiť. A majetok, ktorý vlastníme, ale ho nevyužívame, musíme čo najefektívnejšie prenajať alebo predať, aby sme nemali zbytočné, tzv. dubiózne náklady. Špeciálne postavenie majú majetky so strategickým významom – s kultúrno-historickou hodnotou alebo hodnotou v zmysle strategickej polohy pri územnom rozvoji mesta Žilina.

Cestou na rozvoj Žiliny je využívanie eurofondov v nadchádzajúcom programovom období 2014 – 2020, pretože toto je asi posledná a zároveň jedinečná možnosť, kedy Slovensko môže čerpať eurofondy na budovanie infraštruktúry. IROP je operačný program určený pre krajské mestá na budovanie infraštruktúry, ktorého cieľom je zlepšenie kvality života a zabezpečenie udržateľnosti verejných služieb, územný rozvoj, sociálna a územná súdržnosť. Je určený na vybudovanie technickej infraštruktúry, ktorej priority si určujú krajské mestá v spolupráci s vyššími územnými celkami. A budú to práve krajské mestá, ktoré budú spolurozhodovať, kam nakoniec desiatky miliónov eur poputujú.

Mesto Žilina má dlhodobo problém so športovou halou na Bôriku. Malo by sa usilovať o jej opätovné získanie, alebo by malo postaviť novú halu?

Športová hala na Bôriku je jedinečný architektonický skvost, ktorý slúžil tisíckam ľudí. Nesúhlasím so vzdušnými zámkami o výstavbe novej športovej haly. Športová hala na Bôriku je súčasťou genia loci Žiliny. O jej situácii sa popísalo veľa. Napriek tomu, že je dnes energeticky veľmi náročná, sú možnosti, ktoré nám nesie budúce programové obdobie 2014 – 2020, aby sme sa s tým vedeli efektívne vyrovnať. Solárne a fotovoltaické panely môžu byť jedným z riešení. Jednou z možností je čerpanie eurofondov, čo je však podmienené tým, aby halu vlastnilo mesto Žilina. Ďaleko vážnejšími sa javia problémy, ktoré sa viažu na vzťah mesta Žiliny so spoločnosťami pána Trabelssieho, ktoré vlastnia Dom techniky a priľahlé pozemky. Územno-plánovacia dokumentácia spred roku 1989 počítala s tým, že toto územie bude slúžiť na športové účely. Preto je nevyhnutné, aby predstavitelia Žiliny urobili všetko, čo je v ich silách, aby naplnili tento zámer a pokúsili sa s pánom Trabelssiem dohodnúť.

V oblasti odpadového hospodárstva by malo mesto hľadať ďalšie miesto na skládku tuhého komunálneho odpadu alebo začať budovať spaľovňu?

Mesto hlavne musí otvoriť odbornú diskusiu a tú preniesť na občanov, pretože otázka odpadu a skládok sa priveľmi spája s politikou a emóciami. Chýba reálny a odborný pohľad. Sú extrémne príklady, kde môžeme vidieť rôzne prístupy. V blízkosti centra Viedne postavili spaľovňu, pričom Rakúsko je považované za jednu z najzelenejších krajín. Ľudia uverili novým technológiám a dnes to už berú ako samozrejmosť. Chápem však, že ľudia na Slovensku majú z nového isté obavy.

Neviem garantovať občiansky postoj a cestu budeme musieť hľadať aj v alternatívnej skládke v blízkosti Žiliny po dohode s niektorou zo samospráv. Aj keď si myslím, že ide o nesystémové riešenie, ktoré je finančné náročné. Susednej obci či mestu by sme museli platiť desiatky tisíc eur za samotné povolenie skládkovať odpad. Takto postupuje napríklad Trenčín. Preto otázka odpadového hospodárstva musí byť odborná a zároveň otvorená diskusii. Tá sa dá dosiahnuť len tým, že odborníci priblížia poznatky a návrhy verejnosti. Vysvetlia ich a prinesú príklady, ktoré občan nemá problém preveriť. A samospráva musí brať ohľad na názor verejnosti, ktorý z takejto diskusie vyplynie.

Ako hodnotíte súčasnú dopravnú situáciu v meste, najmä pokiaľ ide o parkovanie a mestskú hromadnú dopravu?

Žilina má problém hlavne so stacionárnou dopravou (parkovacie miesta) a upchatým centrom. Je nevyhnutné prevziať úplnú kontrolu nad Žilinskou parkovacou spoločnosťou, aby sme mohli čerpať prostriedky z Európskej únie pre potreby parkovania, ale aj preto, aby sme mohli zjednodušiť proces rozhodovania. Primátor a poslanci ju musia mať pod stopercentnou kontrolou. Až po tomto kroku môžeme prichádzať s novými riešeniami na základe diskusie s občanmi. Z centra, kde je to možné, treba vytlačiť individuálnu dopravu. Viem, že podnikatelia sa môžu obávať poklesu tržieb. Ale prax ukázala opak. Napríklad dánska Kodaň, kde s podobným problémom bojovali pred mnohými rokmi. Po tom, ako ustúpila individuálna doprava z centra, tržby miestnych podnikateľov stúpli o 30 percent. Vytvoril sa väčší priestor pre ľudí, peších i cyklistov. Bude však potrebné v nadväznosti odstrániť všetky bariéry pre mamičky s kočíkmi, cyklistov, vozíčkarov. Mesto sa uvoľneným priestorom oživí. Ďalšia odborná vec je časovanie, resp. taktovanie liniek a kombinácia veľkokapacitných s malokapacitnými autobusmi, ktoré môžu zefektívniť prepravu osôb podľa potrebnej obslužnosti.

ml