Môj profil 
Predplatné
Beblavý skonštatoval, že z hľadiska korupcie je šéf Úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik “absolútne neúspešný”. Dodal, že Kováčikov úrad je vraj” impotentný” v boji s vysoko postavenými bielymi goliermi.
Beblavý zároveň vyzval Kováčika, aby odstúpil zo svojej funkcie.
Predseda Spolu je toho názoru, aby špeciálneho prokurátora volila nová vláda, ktorá v tomto smere podľa neho presadí reformu. “Ak dnes (Kováčik) odíde a táto koalícia bude voliť jeho nástupcu, tak je veľmi pravdepodobné, že zvolí len ďalšieho človeka z Kočnerovej generácie,” tvrdí Beblavý.
Dodal, že síce koalícia PS/Spolu predstaví svoj volebný program až v sobotu, ale jedným z jeho hlavných bodov je nový systém voľby špeciálneho prokurátora. “Nemal by byť vyberaný takým politickým spôsobom ako dnes, že len poslanci môžu predkladať návrhy do parlamentu a z nich potom parlamentná väčšina volí. Myslíme si, že by mal prebiehať oveľa tvrdší proces. Jednak by takéhoto špeciálneho prokurátora mohli navrhnúť aj stavovské skupiny, aj iní ľudia, odborníci, mimovládne organizácie, a zároveň by voľbe malo predchádzať verejné a veľmi detailné vypočutie, ktoré by realizovala rada prokurátorov s ďalšími osobnosťami.”
Potrebná je podľa neho aj hĺbková bezpečnostná previerka, a až potom by mali rozhodovať poslanci vo verejnej voľbe.
V súvislosti s činnosťou ÚŠP vidí Spolu priestor na viaceré zmeny. Pavel Nechala, odborník zo strany Spolu, navrhuje napríklad zúžiť pôsobnosť úradu a vyradiť menšie korupčné trestné činy do 5000 eur. Úrad by podľa jeho slov mohol pracovať aj bez polície, pričom poukázal na jej nefunkčnosť pri odhaľovaní korupcie už v začiatkoch, čo naznačuje aj správa o činnosti ÚŠP predložená parlamentu.
Okrem iného navrhuje aj zriadenie parlamentného výboru na kontrolu ÚŠP a nový spôsob kreovania Rady prokurátorov. Tá by mala mať podľa jeho slov oprávnenie podať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho a špeciálneho prokurátora. Problém vidí aj v nízkych trestných sadzbách pri nepriamej korupcii a samotných správach špeciálneho prokurátora. “Neprinášajú to, čo by mali priniesť, a to dôslednú kontrolu špeciálnej prokuratúry a jej najvyšších predstaviteľov,” tvrdí.
Mimovládny sektor
Beblavý vie, prečo žiada, aby do činnosti voľby špeciálneho prokurátora zasahovali aj mimovládne organizácie. Činnosť, ktorú vyvíjajú niektoré mimovládky, ľudia ako Beblavý nikdy nebudú považovať za rozvratnú, hoci mnohí pochybujú o tom, či je prospešná pre našu spoločnosť a štát.
Analytik Eduard Chmelár v súvislosti s mimovládnym sektorom upozorňuje, že na Slovensku fungujú organizácie s mimovládnym krytím, ktoré otvorene propagujú záujmy iných krajín z rozpočtov iných štátov.
Viaceré politické think-tanky na Slovensku v minulosti či súčasnosti dostávali finančné prostriedky od National Endowment for Democracy (NED). Táto inštitúcia o sebe tiež tvrdí, že je „mimovládnou neziskovou organizáciou.“ V skutočnosti je však napojená na rozpočet Kongresu USA. Samotná NED sa priznáva, že do nášho regiónu napumpovala milióny dolárov. Tvrdí tiež, že jej ide len o šírenie demokracie.
“V skutočnosti výrazne ovplyvňuje politický vývoj v krajinách, do ktorých posiela peniaze. NED je pod paľbou kritiky nielen v zahraničí, ale aj v samotných Spojených štátoch. Dlhoročný známy kongresman Ron Paul tvrdí, že NED nemá s demokraciou nič spoločné a slúži ako práčka peňazí pre politické strany a hnutia v zámorí.”
Chmelár pripomína, že známy americký investigatívny novinár Robert Parry zistil, že NED bola duchovným dieťaťom Reaganovej administratívy, predovšetkým však riaditeľa CIA Williama Caseyho. Jej cieľom bolo prevziať programy CIA na ovplyvňovanie zahraničných volieb a výber mienkotvorcov, ktorí podporujú politiku USA. V osemdesiatych rokoch napríklad financovala opozíciu voči vláde francúzskeho prezidenta F. Mitteranda a nikto hádam nebude tvrdiť, že Francúzsko malo v tom čase nejaké problémy s demokraciou. NED financovala aj tzv. farebné revolúcie a podľa The New York Times sa podieľala aj na Arabskej jari.
V súvislosti s voľbou kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorá má byť na aktuálnej septembrovej schôdzi parlamentu, Beblavý doplnil, že nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej strane Spolu sú pripravení rokovať o menách. V tejto súvislosti zverejnil mená kandidátov, ktorých chcú podporiť, sú to Martina Jánošíková, Ladislav Juszko, Peter Straka, Robert Šorl a Zuzana Pitoňáková.
Jaroslav Zajac
.jpg)
