Môj profil 
Predplatné
“Moja mama mala vtedy 20 rokov a bola študentka. Pred streľbou na Šafárikovom námestí sa zachránila tým, že sa hodila na zem. Nechcem, aby moje deti, ktoré o pár rokov budú študovať, zažívali takéto situácie. Preto je dôležité si to pripomínať,” dodal Beblavý.
KDH tvrdí, že sloboda nie je zadarmo a treba o ňu zápasiť. “Pred päťdesiatimi rokmi našu slobodu zadlávili železné pásy tankov okupačných vojsk. Dnes strácame svoju slobodu, slobodu kritického myslenia pod záplavou informačného balastu. Pod ‘pásmi’ hybridnej vojny. Pred 50 rokmi na Slovensku prebehla okupácia, nepriateľský akt cudzích vojsk, každý, kto to spochybňuje, zneucťuje pamiatku zavraždených,” uviedli kresťanskí demokrati.
Podľa KDH je našou veľkou hanbou, že vinníci tejto tragédie neboli potrestaní. “Kresťanskí demokrati si dnešné okrúhle výročie okupácie z roku 1968 pripomenú s náležitou úctou a vážnosťou. Rovnako tak si budeme pripomínať aj všetky ďalšie výročia tejto smutnej udalosti našich dejín,” uzatvára KDH.
Mimoparlamentná OKS tvrdí, že okupácia Československa v auguste 1968 bola ďalším zo zločinov komunizmu. “OKS vníma 50. výročie sovietskej agresie nie ako dôvod oslavovať nereálny pokus o reformu komunistického systému vtedajším vedením komunistickej strany, ale predovšetkým ako príležitosť pripomenúť si zločinný charakter komunistickej totality, uctiť si pamiatku jej obetí a vyzdvihnúť odvahu statočných ľudí, ktorí sa jej postavili na odpor,” uviedol predseda strany Ondrej Dostál.
Podľa jeho slov vraždenie československých občanov sovietskymi okupantmi v roku 1968 bolo logickým pokračovaním vraždenia politických oponentov československými komunistami po puči a nastolení komunistického režimu v roku 1948. “Normalizácia 70. rokov bola pokračovaním justičných zločinov 50. rokov. Komunizmus bol a ostal zločineckým režimom. August 1968 je pre OKS trvalou pripomienkou dôležitosti skutočne slobodnej a demokratickej spoločnosti, ktorú je potrebné obhajovať a chrániť. Rovnako nám pripomína, že miesto slobodného a demokratického Slovenska je na Západe, čoho vyjadrením je naše členstvo v NATO a EÚ,” vyhlásil s dôvetkom, že augustové výročie nám zároveň pripomína potrebu našej solidarity s obeťami agresie a útlaku totalitných a autoritatívnych režimom. Našu podporu si preto podľa neho zaslúžia Gruzínsko a Ukrajina, ktoré dnes čelia agresii zo strany Putinovho Ruska.
Progresívne Slovensko pripomína, že pred 50 rokmi nám sovietske tanky krvavo vzali nádej. “Desiatky mŕtvych a tisícky zničených životov – to bol však, bohužiaľ, len začiatok. Čakalo nás obdobie normalizácie a diktatúry, až v roku 1989 sme si vybojovali späť demokraciu. Nenechajme si znova vziať slobodu len pre našu nevôľu postaviť sa za správnu vec. Slobodu a demokraciu treba brániť – ako vtedy, tak aj teraz,” konštatujú progresívci.
Podľa KSS je potrebné tieto udalosti vnímať v celkovom kontexte vnútropolitického vývoja a medzinárodnej situácie. “Vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 dnešná KSS považuje za precenenie silového riešenia situácie. Druhým pohľadom je intenzívna, deštrukčná činnosť zahraničných rozviedok a CIA na našom území s cieľom vyvolania prevratu, podobne ako sa to stalo neskôr, v novembri 1989,” odkázal šéf KSS Jozef Hrdlička.
Považuje pritom za poľutovaniahodné, že vtedajšie vedenie Československej socialistickej republiky a KSČ, ktoré malo obrovskú podporu občanov, nedokázalo účinnými politickými metódami intervencii zabrániť a uskutočniť pritom vlastnú ekonomickú a spoločenskú víziu budovania socialistickej spoločnosti.
Podľa mimoparlamentnej strany Naj okupácia Československa spomalila rozvoj krajiny a najlepšie to vidíme na susednom Rakúsku. “Kde je Rakúsko a kde sme my? Áno, nostalgia po mnohých veciach je pekná, ale rozvoj krajiny sa spomalil, utieklo vyše 300.000 ľudí na Západ. Československo bolo obsadené ruskými vojskami, čo treba odsúdiť,” povedal šéf strany Viktor Béreš.
.jpg)
.JPG)
