Bratislava 9. júla (TASR) – V súčasnosti sa tvorí nový zákon o odpadoch – pracuje sa na legislatívnom zámere jeho novely. "Podľa nás legislatívny návrh zákona je zlý a nie dobre aplikovateľný pre SR, pretože každý štát má svoje špecifiká. Nedá sa teda kopírovať fungujúci systém v inom štáte na druhý štát úplne tak, ako to tento legislatívny zámer robí," uviedol dnes na tlačovej besede v Bratislave generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Oto Nevický.
"V rámci legislatívneho zámeru vidíme tri hlavné problémy. Prvým je to, že zámer nepočíta ďalej s Recyklačným fondom (RF). Počíta s jeho zrušením. Nerieši ani prechodné obdobie, ktoré by v prípade zrušenia RF bolo veľmi dôležité. Nerieši záväzky, ktoré RF má, akými sú napríklad záložné práva alebo iné majetkové práva. Zastávame názor, že je potrebné rekonštruovať RF, alebo zriadiť novú centrálnu organizáciu – klíringové centrum, ktoré by riadilo odpadové hospodárstvo na Slovensku tak, aby sa k rozhodovaniu dostali všetky zložky, ktoré sa k nemu majú dostať," zdôraznil.
Nový zákon podľa Nevického zakladá riadenie odpadového hospodárstva v SR len na tzv. kolektívnych systémoch, ktoré by zákon dovolil zakladať len výrobcom a dovozcom, čím by podľa neho boli úplne vynechaní recyklátori, spracovatelia, zamestnávatelia a obce. "Tieto subjekty by mohli byť len účastníkmi, nie zakladateľmi kolektívnych systémov, čo bude podľa nás postupne viesť k zrušeniu a rozpadu recyklačného priemyslu v SR. Väčšina odpadu sa bude spracovávať v zahraničí, pretože tam je spracovanie dotované a v SR nie je," poznamenal.
Veľký problém je v zamýšľanom zákone s tzv. zanechaným odpadom, ktorý nebude mať kto postupne likvidovať. "S tým budú mať veľký problém obce," upozornil generálny sekretár AZZZ SR.
Ďalším problémom novej legislatívy je podľa neho zákaz výkupu kovových odpadov od fyzických osôb, čo AZZZ SR vidí jednak ako porušenie Ústavy SR a jednak ako ďalšiu doplnkovú daň pre občanov, ktorí by museli zadarmo odovzdať akýkoľvek kovový odpad na zberné dvory v obciach a ktoré by ho následne predávali. "Myslíme si, že kovový odpad, ak nepochádza z krádeží, je majetkom občana a nie obce. Občan má právo ho teda odpredať. Ak to bude zakázané, tak sa predaj bude robiť formou šedej, respektíve čiernej ekonomiky. Potieranie trestnej činnosti súvisiacej s krádežami kovov sa nedá robiť cez zákon o odpadoch, ale inými zákonmi," dodal.
"Rozšírená zodpovednosť povinných osôb je o tom, aby sa predchádzalo vzniku odpadov. V praxi to znamená, že výrobcovia a dovozcovia by mali byť zainteresovaní na tom, aby nerecyklovateľných, ťažko recyklovateľných odpadov alebo ťažko sa rozkladajúcich odpadov v prírode bolo minimum. Firmy by mali špekulovať, aby obalový materiál, napríklad škatuľa z toho istého materiálu nemala 3 kilogramy, ale len jeden kilogram. Výrobcovia a dovozcovia by mali postupovať tak, aby vznik odpadu, jeho množstvo a sortiment bol v budúcnosti v úplne inom zložení, ako je dnes. Týmto sa však strategický zámer zákona absolútne nezaoberá," podčiarkol riaditeľ RF Ján Líška.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam. TASR sa pokúsi získať reakciu Ministerstva životného prostredia SR.