Canberra 9. apríla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Astronómovia objavili neobvyklý binárny systém bielych trpaslíkov J2322 + 0509. Hviezdy sú veľmi blízko vedľa seba, čo je podľa kozmických štandardov znamením relatívne rýchlej katastrofy. S takýmito informáciami prichádza portál Science Alert
Uvádza sa, že doba obehu predmetov je iba 20 minút a 1 sekunda.
Na rozdiel od všetkých ostatných podobných systémov však medzi blízkymi hviezdami neexistuje žiadny tok hmoty. Podľa teórie by takéto tesne umiestnené nebeské telesá mali byť zdrojom gravitačných vĺn.
Podľa výpočtov dôjde v dôsledku energetickej straty za 6-7 miliónov rokov ku kolízii bielych trpaslíkov s vytvorením jedného masívneho bieleho trpaslíka.
Vedci sa domnievajú, že hoci stále nie je možné potvrdiť, že gravitačné vlny generované týmto binárnym systémom možno pozorovať, kozmické observatórium zvané LISA (Laserová interferometrická kozmická anténa), ktorá má byť spustená v roku 2034, ich dokáže zafixovať.
Gravitačné vlny prvýkrát detekovali 14. septembra 2015 na dvoch dvojčatách detektoroch laserového interferometrického gravitačne vlnového observatória Packaging, ktoré sa nachádzajú v Livingstone (Louisiana) a Hanford (Washington) v Spojených štátoch.
Ochrana proti vesmírnym katastrofám
Na konci decembra agentúra Sputnik informovala o tom, že čínski vedci zvýšili presnosť sledovania vesmírnych odpadov na obežnej dráhe Zeme. Pomôže to profesionálom zabezpečiť efektívnu ochranu pre lietajúce stroje vďaka vytváraniu bezpečnejších trás.
Takú informáciu zverejnili v tlačovej správe na Phys.org.
Vedci vytvorili systém detekcie kozmického odpadu, zrážka, s ktorým hrozí katastrofálnymi následkami pre satelity, pomocou ďalekohľadov s laserovými diaľkomermi, ktoré sú riadené neurónovou sieťou. Táto sieť je schopná si všimnúť objekt s prierezovou plochou rovnou jednému metru štvorcovému vo vzdialenosti 1 500 kilometrov.
Nová metóda ďaleko presahuje možnosti existujúcich systémov s laserovými lokátormi, ktoré určovali polohu s nevyhnutnou presnosťou len na vzdialenosť jedného kilometra. Hlavná komplikácia spočívala v tom, že svetelný signál odrazený od odpadu bol skôr slabý.
Pre lepšie rozpoznania vedci použili genetický algoritmus a Levenberg–Marquardtov algoritmus. Prvý je založený na náhodnom výbere a variáciách požadovaných parametrov, z ktorých sú vybrané tie, ktoré najlepšie vyhovujú riešeniu úlohy. Druhý minimalizuje súčet druhých mocnín odchýlok funkcie od požadovaných parametrov.
Vedci optimalizovali prah citlivosti neurónovej siete, aby znížili počet falošných poplachov. Presnosť systému testovali na vzorke 22 hviezd.
2.5°C
Sobota 
Nedeľa 
Sobota 
4.2°C
0.0°C
2.3°C
4.3°C
Utorok 
Utorok 
.JPG)
.jpg)
.jpg)
