Bratislava 14. decembra 2022 (HSP/Foto: TASR-Pavel Neubauer)
Privatizácia ziskov a socializácia nákladov pomaly ale vytrvalo a dlho ruinuje životnú úroveň väčšiny obyvateľov SR. A hoci členovia vládnej koalície od začiatku sľubovali, že nebudú rušiť alebo znižovať žiadne sociálne výdobytky, ktoré sa podarilo dosiahnuť pred nimi, zoznam toho, čo zrušili alebo zmenili v neprospech sociálnej politiky štátu, je utešene dlhý
Jedným z nich sú príplatky za prácu v noci či počas víkendov. Zmena nastala v tom, že predtým bola ich výška naviazaná na výšku minimálnej mzdy, už dva roky sú však v pevne určených výškach. To preto sa Fico tak tešil, keď sa mu nedávno podarilo toto “zmrazenie” zrušiť. Problémom pre zamestnávateľov by ani nebolo znenie zákona, ktoré v parlamente prešlo, ale spôsob, akým sa zákon schválil. Bol totiž povestnou poslednou kvapkou, pre ktorú Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR opustila rokovanie tripartity.
Tripartita je rokovací stôl so zástupcami zamestnávateľov, zamestnancov a vlády, na ktorom sa musia prerokovať všetky vládne návrhy zákonov, ktoré môžu mať vplyv na zamestnávateľov alebo zamestnancov, v záujme zachovania sociálneho zmieru. A práve tento rokovací stôl súčasná vláda obchádza hlavne tým spôsobom, že zákony, na ktorých má záujem niektorý z členov koalície, nie sú do národnej rady predkladané ako vládne ale ako poslanecké návrhy zákonov. Zdanlivo o nič nejde, ale takéto návrhy nemusia prejsť tripartitou. Tie vládne zo zákona musia.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) včera na sociálnej sieti oznámila, že opúšťa tripartitu: “Nesúhlasíme s obchádzaním sociálneho dialógu! Hospodárska a sociálna rada SR je najvyššie fórum sociálnych partnerov, ktoré však v súčasnosti neplní svoj účel. Poslanci parlamentu prichádzajú s návrhmi zákonov, ktoré majú výrazný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, cielene obchádzajú štandardný legislatívny proces (pripomienkové konanie či odbornú diskusiu so všetkými dotknutými subjektmi). Sociálni partneri na strane zamestnávateľov požadujú, aby sa tripartita vrátila k štandardnému režimu práce, a predovšetkým k odbornej diskusii o jednotlivých návrhoch zákonov. Rešpektujeme ústavné právo poslancov na predkladanie parlamentných návrhov zákonov, no dôrazne odmietame jeho súčasné zneužívanie. Zákony so zásadným hospodárskym dopadom majú, a musia byť predmetom korektného sociálneho dialógu v súlade s legislatívou a základnými princípmi právneho štátu. Požadujeme stretnutie s predsedami jednotlivých koaličných strán s cieľom dospieť k opätovne štandardnému legislatívnemu procesu v zmysle platných zákonov, vrátane zákona o tripartite.”
Vládnej koalícii tento spôsob predkladania zákonov do NR SR vyčítajú nielen zamestnávatelia už od začiatku, no tá si z toho nikdy nič nerobila. Odchod zamestnávateľov si všimol aj Richard Sulík (SaS), ale zjavne prehliadol, že zamestnávateľom nebola podnetom na odchod novela o nočných príplatkoch, ale spôsob práce koalície so zákonmi – na tejto metóde mala totiž účasť aj SaS, kým bola vo vláde. Pozornosť čitateľa teda obracia na socializáciu nákladov:
“Populisti sa budú predbiehať v skvelých nápadoch, až zničia Slovensko. Zamestnávatelia hovoria, že pretiekol pohár ich trpezlivosti s koalíciou, tá totiž schválila populistický zákon, ktorý poškodzuje podnikateľské prostredie, a to je v čase energetickej krízy veľký problém. Ďalšie pritom môžu prejsť, lebo o hlasy tých istých voličov bojuje v parlamente viacero populistických strán, ktoré miesto veľkých systematických zmien preferujú jednoduché zmeny, ktoré ale musí zaplatiť niekto iný. Tentoraz zamestnávatelia. Ako pripomína náš bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Ján Oravec toto sa za účasti SaS vo vláde nestalo: – Včera sa to stalo a dokazuje to, že po našom odchode z vlády súčasná vládna koalícia neváha poškodzovať podnikateľské prostredie dokonca aj podporou návrhov opozičnej strany Smer. Návrh zákona obsahoval zjavné klamstvo, že nemá vplyv na podnikateľské prostredie. V skutočnosti zvýši náklady zamestnávateľom o 50 mil. eur ročne. To bola taká facka podnikom postihnutým krízou, že sa im ani nečudujem, že odišli od rokovacieho stola.”