Jerevan 3. októbra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Armenian Defense Ministry)
Arménsky predseda vlády Nikol Pašiňan vystúpil s príhovorom k národu. Informoval o stratách medzi arménskym vojenským a civilným obyvateľstvom, ale vyhlásil, že nepriateľovi sa nepodarilo vyriešiť strategickú úloh
„Drahí krajania, bratia a sestry, zažívame snáď ten najviac rozhodujúci okamih v našej tisícročnej histórii. Azerbajdžansko-turecké lúpežné skupiny nechcú jednoducho vyriešiť karabašskú otázku, ich cieľom sú Arméni celého sveta. Chcú pokračovať v politike arménskej genocídy,“ povedal.
„Stovky tankov a bojových vozidiel pechoty, tisíce granátov a rakiet, desiatky lietadiel a stovky dronov, desaťtisíce pešiakov útočí po celej kontaktnej línii. Na jedno bojové stanovište útočí 150-200 nepriateľských vojakov. Tieto útoky sa opakujú, sprevádzané raketovými a delostreleckými údermi,“ dodal Pašiňan.
Podľa jeho slov nehľadiac na všetky tieto snahy azerbajdžanské ozbrojené sily nedokázali vyriešiť strategické úlohy.
„Naši vojaci a dobrovoľníci ukazujú príklady hrdinstva a neochvejnosti. Stovky kusov nepriateľskej techniky, desiatky lietadiel a vrtuľníkov, stovky dronov zničili. Straty na živej sile presahujú niekoľko tisíc,“ povedal Pašiňan.
Povedal, že boje na kontaktnej línii pokračujú aj v sobotu, arménska armáda vykonala úspešné protiofenzívne operácie a zničila niekoľko útvarov osobitného určenia. Pašiňan tiež uviedol, že nepochybuje o víťazstve arménskych síl.
Okrem toho vyhlásil, že na rôznych úrovniach riadi 150 tureckých vojakov.
„Podľa informácií našich vojakov sú do bojových akcií zapojení sýrski žoldnieri a teroristi, turecké špeciálne jednotky,„ dodal.
Premiér označil rozsah „azerbajdžansko–tureckého teroristického útoku„ za bezprecedentný a v 21. storočí veľmi vzácny.
Azerbajdžanská strana naopak popiera akúkoľvek účasť Turecka v bojových akciách. Minister zahraničia krajiny popiera správy o presune žoldnierov zo Sýrie a tvrdí, že proti Baku je vedená informačná kampaň.
Konflikt v Náhornom Karabachu
Ministerstvo obrany Azerbajdžanu 27. septembra vyhlásilo, že Ozbrojené sily Arménska ostreľovali obce na línii dotyku v Karabachu a že došlo k obetiam na životoch medzi civilistami a vojakmi. Podľa vyhlásenia Ministerstva obrany Arménska bol Náhorný Karabach „vystavený leteckým a raketovým útokom„.
V Jerevane vyhlásili, že Baku „začal ofenzívu„ v karabašskom smere. V neuznanej republike Arcach oznámili, že z diel ostreľovali obce v Náhornom Karabachu, oi. aj metropolu Stepanakert. Úrady miestnych obyvateľov vyzvali, aby sa ukryli, a neskôr v Náhornom Karabachu vyhlásili stanné právo a mobilizáciu.
Stanné právo a všeobecnú mobilizáciu vyhlásilo tiež Arménsko. Bývalý námestník ministra spravodlivosti Arménska a bývalý ombudsman Náhorného Karabachu Ruben Melikjan v rozhovore pre Sputnik vyhlásil, že všeobecnú mobilizáciu v Arménsku vyhlásili prvýkrát. Prezident Azerbajdžanu schválil vyhlásenie stanného práva v rade miest a regiónov krajiny, a zákaz vychádzania v krajine, vyhlásil tiež čiastočnú mobilizáciu.
Rad štátov, vrátane Ruska a Francúzska, vyzval strany k zastaveniu paľby a obnoveniu rokovaní. Turecko uviedlo, že Azerbajdžanu poskytne akúkoľvek požadovanú podporu v súvislosti s ďalším vyostrením situácie v Náhornom Karabachu.
Konflikt v Náhornom Karabachu začal vo februári 1988, kedy autonómna oblasť Náhorný Karabach oznámila odtrhnutie od Azerbajdžanskej SSR. V dôsledku ozbrojenej konfrontácie v rokoch 1992-1994 stratil Azerbajdžan kontrolu nad Náhorným Karabachom a siedmimi susednými regiónmi. Od roku 1992 prebiehajú rokovania o mierovom urovnaní konfliktu v rámci Minskej skupiny OBSE na čele s tromi spolupredsedami – Ruskom, USA a Francúzskom.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
-3.7°C
Streda 
Štvrtok 
Piatok 
Sobota 
Sobota 
-2.8°C
-2.8°C
-6.8°C
Štvrtok 
FOTO DŇA
