Drahí bratia a sestry,

po tieto dni ste si vymieňali vianočné a novoročné pozdravy. Aj ja vás chcem pozdraviť na začiatku roku 2020. Každého osobitne, každú vašu rodinu, ako aj každú farnosť. Keď vám vyslovujem svoje žičenia, nechcem sa obmedziť iba na to, aby ste boli zdraví, aby sa vám darilo v práci, aby ste boli spokojní a šťastní. To všetko je dôležité. Myslím však predovšetkým na vaše duchovné dobro, aby ste boli v Božích očiach bohatí na dobré skutky, aby váš život bol požehnaním pre druhých.

Na začiatku adventu Konferencia biskupov Slovenska vyhlásila Rok Božieho slova. Druhý vatikánsky koncil vo svojej dogmatickej konštitúcii zameranej na Božie slovo – Dei verbum – zdôrazňuje, že „Sväté písmo spolu s posvätnou Tradíciou Cirkev ustavične pokladala a pokladá za zdroj každej spasiteľnej pravdy a morálnej normy… a za najvyššie pravidlo viery.“ (porov. DV 7 a 21) V tomto duchu by som sa chcel spoločne s vami zamyslieť nad dvomi úryvkami z Božieho slova, ktorými sa nám Boh prihovára na slávnosť Panny Márie Bohorodičky.

V prvom čítaní zo starozákonnej knihy Numeri sme čítali o tom, ako dal Boh úpravy pre svoj vyvolený národ ohľadom služby kňazov. V Izraeli si Boh vyvolil jeden z dvanástich kmeňov pre seba, bol to kmeň Léviho. Z tohto kmeňa pochádzal aj kňaz Áron. Úlohou kňazov bolo konať náboženské obrady, starať sa o archu zmluvy a požehnávať ľud. Táto úloha prechádzala aj na potomkov. Uvedený úryvok nám hovorí, ako majú kňazi žehnať ľud: „Nech ťa žehná Pán a nech ťa ochraňuje! Nech Pán rozžiari svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a nech ti daruje pokoj!“ (Nm 6,24-26) Formula požehnania uvedená v troch veršoch obsahuje trojité želanie: Božiu ochranu, Božie milosrdenstvo a Boží pokoj.

Povzbudzujem všetkých bratov kňazov, aby často požehnávali zverený Boží ľud. Liturgia Cirkvi používa žehnania, ktoré majú svoj pôvod v žehnajúcich formulách nachádzajúcich sa vo Svätom písme. Cirkev pripisuje požehnávaniu veľkú silu a hodnotu. Vidno to aj z toho, že má pripravené formuly žehnania na rôzne príležitosti, osoby, predmety a situácie. Žehnať znamená dobrorečiť, zvolávať Božiu priazeň na ľudí alebo veci. Každé požehnanie pochádza od Boha. Pri každom požehnaní sa sprostredkuje Božia milosť, prisľubuje sa jeho pomoc a utvrdzuje sa viera v neho.

Okrem liturgického požehnania, ktoré vykonávajú vysvätení služobníci – biskupi, kňazi a diakoni, každý pokrstený má poslanie žehnať. Každý sa má snažiť, aby vo svojich modlitbách vyprosoval Božie požehnanie pre druhých. Slovami alebo aj v duchu máme priať dobro druhým ľuďom. A napokon svojím životom podľa zásad evanjelia máme byť požehnaním pre tento svet. Zvlášť rodičia by mali často požehnávať svoje deti, ráno pred odchodom do školy, večer pred spaním, v chorobe, pred cestou alebo pri iných príležitostiach.

Sv. apoštol Pavol nám v liste Rimanom pripomína: „Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte!“ (Rim 12,14) Jedna múdrosť hovorí, že odplácať sa zlým za zlé je zvieracie, odplácať sa dobrým za dobré je ľudské, odplácať sa zlým za dobré je diabolské a napokon odplácať za dobrým za zlé je božské. My sa snažme za každých okolností žehnať druhým, odplácať dobro dobrom a premieňať zlo na dobro. Doba, v ktorej žijeme je veľmi náročná na budovanie zdravých medziľudských vzťahov. Som presvedčený, že keď my, kresťania, budeme častejšie zvolávať požehnanie na druhých, keď sa budeme modliť za druhých, aj za tých, ktorí nám ubližujú, naše vzťahy sa budú meniť k lepšiemu.

Drahí bratia a sestry, dnešný deň nám dáva Cirkev za vzor k nasledovaniu Pannu Máriu Bohorodičku. Ona nás učí počúvať a prijímať Božie slovo, zachovávať ho ako najvyššiu normu a prinášať požehnanie svojím životom. Boh si ju vybral z pomedzi nás ľudí, aby sa Boží Syn stal jej synom a naším bratom. Evanjelium v podaní evanjelistu sv. Lukáša, ktoré sme pred malou chvíľou počuli, zachytáva Máriu, poníženú Božiu služobnicu, ako so svojim manželom Jozefom vzdáva hold Bohu pri narodení Božieho Syna Ježiša Krista. Mária si všetky slová, ktoré sa vzťahovali na jej Syna, „zachovávala v srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2,16-21) Mária stále hlbšie prenikala do tajomstva Božej lásky, ktoré má patriť všetkým ľuďom.

Uprostred  betlehemskej noci si môže každý človek nájsť svoje miesto pri jasličkách. Nachádzame tu pracovitých, chudobných a nábožných pastierov, ktorí si radosť z narodenia Ježiša Krista nenechávajú pre seba, ale ju oznamujú ďalším. Ponáhľajú sa navštíviť betlehemské Dieťa. Aj my sa ponáhľajme na stretnutie s ním doma v modlitbe, v kostole pri svätej omši a v adorácií Oltárnej sviatosti, ale rovnako buďme pohotoví, keď potrebujú pomoc naši bratia a sestry.

V centre udalosti narodenia je Svätá rodina – Pán Ježiš, Panna Mária a sv. Jozef. Pápež sv. Ján Pavol II. počas návštevy mariánskej svätyne v Lorete povedal o Svätej rodine tieto slová: „(Svätá rodina) obnovuje záujem o svätosť rodiny, keď v jednom okamihu odkrýva celý svet hodnôt, ktoré sú dnes tak napádané. Ide o vernosť, ochranu života, výchovu detí a modlitbu. Kresťanské rodiny ich môžu nanovo objaviť… Napokon aj mladým… chcem zopakovať slová: „Kráčajte k Márii, kráčajte s Máriou… Nechajte zaznieť vo vašich srdciach jej: ,Fiat!‘ – Nech sa stane. Kiež by mladí dokázali… znovu priniesť Krista do sŕdc, do rodín, do kultúry a do spoločnosti.“ (List pápeža Jána Pavla II. pri 700. výročí Svätého domu v Lorete, 15.8.1993)

Drahí bratia a sestry, na začiatku kalendárneho roka 2020 urobme rozhodnutie, že budeme častejšie vyprosovať Božie požehnanie pre tento svet. Usilujme sa o to, aby sa náš život stával darom pre druhých po vzore Panny Márie. Do jej ochrany vás všetkých odovzdávam a zvolávam na každého z vás a na vaše rodiny požehnanie Všemohúceho Boha + Otca + i Syna + i Ducha Svätého. Amen.

Ján Orosch, trnavský arcibiskup

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.