Hlavným slúžiacim archijerejskej svätej liturgie bol vladyka Ján Babjak. Homíliu ohlásil protosynkel Prešovskej archieparchie Mons. Ľubomír Petrík, ktorý zdôraznil, že blahoslavený prešovský biskup mal osobnú skúsenosť s mocou Božej lásky, ktorá má moc aj smrť premeniť na život. Jasne to vyjadril svojím biskupským heslom „Boh je láska, milujme ho!“ Svätencovi povedal, aby si za svoj duchovný vzor do kňazstva vzal tohto svätca a aby aj on, spolu s manželkou, každý deň prosil o dar podobnej skúsenosti s Dobrým pastierom Ježišom Kristom. V homílii vychádzal z Ježišových slov: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste“ (Mt 15, 32). Pri troch dňoch poukázal na skúsenosť Izraela, ktorý po troch dňoch cesty púšťou zakúsil moc Božej lásky (Ex 15, 22 – 25) a tiež na trojdňové Ježišovo zostúpenie do útrob zeme a na jeho Paschu.

V dekréte, ktorým vladyka Ján na konci slávnosti vyhlásil jedného zo svojich predchodcov na prešovskom biskupskom stolci za patróna mesta Prešov, je okrem iného uvedené: „Blahoslavený hieromučeník Pavel Peter Gojdič OSBM pôsobil ako gréckokatolícky biskup v Prešove v rokoch 1927 – 1960, z ktorých posledných 10 rokov strávil v leopoldovskej väznici. V roku 1960 verný Kristovi, Cirkvi a Svätému Otcovi v leopoldovskej väznici aj zomrel. Za jeho láskavý, pozorný a dobročinný vzťah k ľuďom ho nazývali mužom zlatého srdca. Mesto Prešov mu v roku 2003 udelilo titul in memoriam: čestný občan mesta Prešov. Dnes, keď si pripomíname 130. výročie jeho narodenia, vedomý si jeho otcovského vzťahu k obyvateľom mesta Prešov a vďačný za príklad jeho svätosti vyhlasujem blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča OSBM, prešovského biskupa, za patróna Bohom chráneného mesta Prešov. Všetkých obyvateľov mesta Prešov zverujem pod ochranu Presvätej Bohorodičky, na mocný príhovor sv. Jána Krstiteľa, patróna Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie a osobitne na príhovor bl. Pavla Petra Gojdiča, patróna mesta Prešov.“ V tento deň zverejnený dekrét bol prešovským arcibiskupom metropolitom Jánom podpísaný priamo v deň 130. výročia narodenia 17. júla 2018. Dekrét potom slávnostne odovzdal primátorke mesta Prešov.

Zároveň odovzdal pani primátorke Zlatú medailu blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča OSBM pre Mesto Prešov.

Arcibiskup Ján vyjadril presvedčenie, že nový nebeský patrón Prešova bude tomuto nádhernému mestu pomáhať svojím príhovorom neustále dozrievať: „S jeho pomocou bude naše mesto Prešov dozrievať a pomôže to i všetkým obyvateľom mesta. Veď nástrah z každej strany je dosť, mesto a dobrí ľudia v ňom potrebujú duchovnú záštitu, ktorá bude odrážať a ničiť tieto nástrahy diabla, a zlých ľudí, ktorí klamstvom, falošnou propagandou a rôznymi inými praktikami, chcú iba sami materiálne profitovať na úkor všetkých ostatných ľudí mesta, či kraja. Prosme bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča o duchovnú pomoc pre pani primátorku, pre poslancov mestského zastupiteľstva, pre pána župana a poslancov kraja, ako aj pre všetkých ľudí nášho mesta, ktorí majú dobré úmysly a chcú tu žiť v láske a v pokoji.“ Následne predniesol modlitbu bl. Gojdiča z väzenia a modlitbu k blahoslavenému hieromučeníkovi P. P. Gojdičovi.

Pred liturgickou slávnosťou prešovský arcibiskup metropolita posvätil tri nové nástenné maľby blahoslavených mučeníkov – biskupov Pavla Petra Gojdiča OSBM a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka, ktorých relikvie sú k verejnej úcte vystavené v tejto katedrále, i rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku CSsR. Ako aj štvrtý medailón s vyobrazením Božieho služobníka Jána Ivana Mastiliaka CSsR, ktorého proces skúmania čností prebieha na eparchiálnej úrovni. Tiež bol posvätený erb Prešovskej archieparchie a prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka SJ s uvedenými rokmi 1818 – 2018, ktoré budú pripomínať 200. výročie kánonického zriadenia Prešovskej eparchie. Portréty a erby sú vyobrazené v historických reliéfnych medailónoch, ktoré boli doteraz prázdne a nachádzajú sa na opornom múre, ktorý tvorí zábradlie chóru katedrály a je ich vidieť pri pohľade z lode a svätyne katedrály. Tieto nové maľby, ktoré vyhotovil Roland Nosov, budú trvalou pamiatkou na Jubilejný rok Prešovskej archieparchie 2018 a na vyhlásenie bl. P. P. Gojdiča za patróna mesta Prešov.

Počas archijerejskej svätej liturgie zároveň vladyka udelil diakonské svätenie poddiakonovi Erikovi Hrabčákovi, ktorý sa tak stal štrnástym tohtoročným diakonom Prešovskej archieparchie a v nedeľu 22. júla 2018 prijme spolu s diakonom Alexandrom Duľom kňazské svätenie v Bazilike minor v Ľutine. Slávnosť nádherným liturgickým spevom sprevádzal Gréckokatolícky chrámový zbor bl. P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou-Čemerného pod vedením Márie Šandorovej.

Archieparchiálna odpustová slávnosť začala modlitbou Akatistu k blahoslavenému biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi. Zúčastnil sa na nej aj emeritný pomocný biskup Pražského apoštolského exarchátu Mons. Ján Eugen Kočiš, primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová a viacerí ďalší hostia.

Blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič OSBM pôsobil ako gréckokatolícky biskup v Prešove v rokoch 1927 až 1960, z ktorých posledných desať rokov bol väznený. Bol falošne obvinený a vo vykonštruovanom politickom procese odsúdený na doživotie a ďalšie tresty. Zomrel v deň svojich 72. narodenín ako prešovský biskup verný Kristovi, Gréckokatolíckej cirkvi, Svätému Otcovi i svojmu svedomiu vo väzení v Leopoldove 17. júla 1960.

Narodil sa 17. júla 1888 v rusínskej rodine gréckokatolíckeho kňaza v Ruských Pekľanoch neďaleko Prešova. Blahorečil ho svätý Ján Pavol II. 4. novembra 2001 v Ríme. Jeho telesné ostatky sú k verejnej úcte uložené v bočnej kaplnke Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Prešove. 27. januára 2008 mu bol udelený titul Spravodlivý medzi národmi in memoriam za záchranu mnohých židovských spoluobčanov a za jeho otvorené protesty proti deportáciám.

Životopis bl. prešovského biskupa mučeníka P. P. Gojdiča, patróna mesta Prešov

Biskup Pavel Peter Gojdič OSBM sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch, neďaleko Prešova, v rusínskej rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a matky Anny, rod. Gerberyovej. Pri krste dostal meno Peter.

Základné vzdelanie nadobudol v Cigeľke, neskôr v Bardejove a v Prešove. V štúdiu pokračoval na gymnáziu v Prešove, ktoré ukončil maturitou v roku 1907. Počujúc Boží hlas, ktorý ho volal ku kňazstvu nastúpil na štúdium teológie v Prešove. Nakoľko dosahoval vynikajúce výsledky bol poslaný po roku na ďalšie štúdiá do Budapešti. Aj tu sa snažil popri štúdiu viesť hlboký duchovný život. 27. augusta 1911 bol prešovským biskupom Dr. Jánom Vályim v Prešove vysvätený za gréckokatolíckeho kňaza. Po vysviacke krátky čas pôsobil ako kaplán pri svojom otcovi. Po roku bol vymenovaný za prefekta eparchiálneho internátu a súčasne aj za katechétu na meštianskej škole. Následne sa stal protokolistom a archivárom na Gréckokatolíckom biskupskom úrade v Prešove a taktiež bol ako kaplán poverený duchovnou správou veriacich v Sabinove. V roku 1919 sa stal riaditeľom biskupskej kancelárie.

V roku 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej hore pri Mukačeve a následne po obliečke prijal meno Pavel. 14. septembra 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora Prešovskej eparchie. Pri svojej inštalácii za administrátora ohlásil program svojho apoštolátu: „S pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, pomocníkom chudobných a tešiteľom zarmútených“.

7. marca 1927 bol ustanovený za biskupa s titulom harpašský. Konsekrovaný na biskupa bol v Bazilike sv. Klementa v Ríme 25. marca 1927 na sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičke. 29. marca 1927 mu pápež Pius XI. Daroval zlatý kríž, ktorý mu podával so slovami: „Tento kríž je iba slabým symbolom tých veľkých krížov, ktoré na teba zošle Pán Boh, môj synu, v Tvojej biskupskej službe“.

Na svoju apoštolskú cestu si zvolil biskupské heslo: „Boh je láska, milujme ho!“

13. apríla 1939 bol vymenovaný aj za apoštolského administrátora Mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. V zložitých podmienkach Slovenského štátu jeho osoba sa stala tŕňom v oku vtedajších vládnych predstaviteľov, a preto sám požiadal o abdikáciu. Avšak Rím a vtedajší Svätý Otec naopak ocenil jeho snaženia a abdikáciu nielenže neprijal, ale namiesto nej ho vymenoval za prešovského sídelného biskupa. A tak 8. augusta 1940 bol slávnostne intronizovaný v Prešove. 15. januára 1946 bol potvrdený v jurisdikcii pre gréckokatolíkov v celom Československu.

Biskup Gojdič odmietol komunistickou stranou a štátnou mocou podporovanú snahu o prestup gréckokatolíkov na pravoslávie, hoci vedel, že sa tým sám vystaví prenasledovaniu a väzeniu, ba aj smrti. Postupne ho izolovali od duchovenstva a veriacich. Hoci bol vystavený veľkému tlaku, aby sa zriekol katolíckej viery a pretrhol jednotu s pápežom, všetky lákavé ponuky odmietol a prehlásil: „Mám už 62 rokov a obetujem celý svoj majetok aj rezidenciu, no svoju vieru za žiadnych okolností nezradím, lebo chcem, aby moja duša bola spasená“.

Pri smutne známych okolnostiach Prešovského soboru 28. apríla 1950, ktorým bola Gréckokatolícka cirkev postavená mimo zákona a zároveň zakázaná jej činnosť, bol biskup Gojdič zatknutý a internovaný. Začala sa jeho krížová cesta mnohými väznicami bývalého Československa, z ktorých ho oslobodila až smrť.

V dňoch 11. – 15. januára 1951 vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom bol biskup Gojdič odsúdený na doživotné odňatie slobody, zaplatenie dvestotisíc korún pokuty a odňatie všetkých občianskych práv. Potom nasledovali premiestňovania z jedného väzenia do druhého, ako napr. Praha-Ruzyň, Valdice, Ilava, Leopoldov. Bol vystavovaný fyzickému a psychickému nátlaku, bol ponižovaný, musel vykonávať najťažšie a najpodradnejšie práce. Nikdy sa však nežaloval, nevyžadoval výhody. Využíval každú chvíľu k modlitbe a tajne slúžil sväté liturgie. Na základe amnestie v roku 1953 vydanej prezidentom A. Zápotockým bol zmenený jeho trest z doživotia na 25 rokov odňatia slobody. Vtedy mal biskup 66 rokov a jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval. Ďalšie žiadosti o amnestiu, vzhľadom na už spomínaný zlý zdravotný stav a vek, boli však vždy zamietnuté.

Aj v najťažších chvíľach bol odovzdaný do Božej vôle ako o tom svedčia aj jeho slová: „Veru neviem, či by bolo hodno zameniť korunu mučeníctva za dva, či tri roky života na slobode. No ja to ponechám na milého Pána Boha, nech On rozhodne“. Pri príležitostí jeho 70-tín mu do väzenia poslal telegram aj Svätý Otec Pius XII. Ubezpečil ho v ňom, že nezabúda na svojho hrdinského syna. Bol to pre otca biskupa jeden z najkrajších dní vo väzení.

Jeho veľkou túžbou bolo, aby zomrel zaopatrený sviatosťami a v deň svojich narodenín. Obe túžby sa mu splnili. Zomrel zaopatrený sviatosťami 17. júla 1960, teda v deň svojich narodenín, vo veku 72 rokov vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Následne bol pochovaný bez akýchkoľvek pôct na väzenskom cintoríne v hrobe bez mena, pod väzenským číslom 681. V roku 1968 štátne orgány po mnohých prieťahoch dovolili exhumáciu telesných pozostatkov otca biskupa Gojdiča a ich prevoz do Prešova

Biskup Gojdič bol súdne rehabilitovaný 27. septembra 1990. Vyznamenaný bol in memoriam Rádom T. G. Masaryka II. triedy a Pribinovým krížom I. triedy.

Pri svojej historickej návšteve Slovenska sa svätý Ján Pavol II. počas návštevy Prešova pomodlil pri hrobe tohto biskupa mučeníka v kaplnke katedrálneho chrámu.

4. novembra 2001 bol pápežom Jánom Pavlom II. na Svätopeterskom námestí v Ríme vyhlásený za blahoslaveného.

Vedením mesta Prešov mu bol 11. novembra 2003 udelený titul in memoriam: čestný občan mesta Prešov.

Prešovský samosprávny kraj mu 21. decembra 2004 udelil Cenu PSK in memoriam za duchovnú formáciu Prešovského regiónu, za trvalé svedectvo života podľa pravdy a za pozitívne zviditeľnenie Prešovského regiónu a mesta Prešov.

27. januára 2008 bol v Bratislave blahoslavenému P. P. Gojdičovi udelený titul Spravodlivý medzi národmi za nezištnú záchranu Židov počas holokaustu.

Bl. hrieromučeník P. P. Gojdič – patrón mesta Prešov – a diakonská vysviacka Erika Hrabčáka v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove 21. júla 2018 – príhovor prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka SJ v závere slávnosti

Drahý vladyka Ján Eugen, milí spolubratia v kňazskej službe, milý diakon Erik, vážená pani primátorka, ctihodné rehoľné sestry, milí bratia bohoslovci, drahí bratia a sestry!

Som si istý, že dnešný deň sa zapíše do histórie mesta zlatými písmenami, lebo naše mesto Prešov dostalo dnes veľmi vzácny dar – nebeského ochrancu bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča.

S jeho pomocou bude naše mesto Prešov dozrievať a pomôže to i všetkým obyvateľom mesta. Veď nástrah z každej strany je dosť, mesto a dobrí ľudia v ňom potrebujú duchovnú záštitu, ktorá bude odrážať a ničiť tieto nástrahy diabla, a zlých ľudí, ktorí klamstvom, falošnou propagandou a rôznymi inými praktikami chcú iba sami materiálne profitovať na úkor všetkých ostatných ľudí mesta či kraja.

Prosme bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča o duchovnú pomoc pre pani primátorku, pre poslancov mestského zastupiteľstva, pre pána župana a poslancov kraja, ako aj pre všetkých ľudí nášho mesta, ktorí majú dobré úmysly a chcú tu žiť v láske a v pokoji.

Modlime sa k bl. hieromučeníkovi Pavlovi, aby pomáhal šíriť dobro v meste a bol veľkou ochranou pre všetkých ľudí pred úkladmi zlého.

Modlitba hieromučeníka Pavla Gojdiča vo väzení:

Pane, Božej môj! Som presvedčený, že ty ochraňuješ v teba dúfajúcich. Dôverujem ti a verím, že nič neodmietneš tomu, kto ťa o niečo prosí, a preto sa na teba celkom spolieham. Do tvojej svätej Prozreteľnosti vkladám svoje myšlienky, diela a plány. Nech mi je vzdialený každý nepokoj. Ľudia ma môžu pozbaviť cti, môžu prekaziť moje plány, môžem prísť o majetok, choroba mi môže vziať moje posledné sily, okolnosti ma môžu pozbaviť možnosti vykonávať môj úrad, hriech ma môže pozbaviť tvojej milosti, môžu mi vziať aj slobodu, no dôveru k tebe nikto nevytrhne z môjho srdca. Túto dôveru si zachovám do posledného dychu môjho života. Celé peklo povstalo proti mne, ale žiadna pekelná sila nevyrve mi zo srdca moju dôveru k tebe, lebo ty si dobrý a láskavý Boh a silný Pán.

Modlitba k bl. Gojdičovi:

Blahoslavený biskup mučeník Pavol, ty si svojou odvahou, láskou a pevnou vierou povzbudzoval svoj veriaci ľud v ťažkých chvíľach prenasledovania.

Svojím utrpením a smrťou vo väzení si vydal svedectvo viery, nádeje a lásky v Božie milosrdenstvo.

Vyprosuj nám svojím príhovorom u Boha hojnosť milostí, pevnosť vo viere, horlivosť v láske, a predovšetkým neochvejnú dôveru v Teba, Trojjediný Bože, aby sa aj v našom živote oslávilo vznešené meno Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

TK KBS informovalo Informačné stredisko Prešovskej archieparchie.