Svätý Otec sa niekoľkým stovkám veriacich na Námestí sv. Petra prihovoril z okna Apoštolského paláca. Okrem iného povzbudil blížiacu sa konferenciu EÚ a OSN k nájdeniu mierového riešenia pre budúcnosť Sýrie a vyriešenie humanitárnych kríz, ktoré zasahujú aj Libanon a ďalšie krajiny. Osobitne upozornil na utrpenie detí v Jemene trpiacom vojnovým konfliktom. Vyzval i k modlitbe za Ukrajinu zasiahnutú povodňami.

Medzi veriacimi, ktorí ešte stále musia dodržiavať predpis nosiť rúško a zachovávať rozostupy na ploche námestia, boli tentoraz už aj niektoré organizované skupiny. Podľa vlajok a národných farieb boli rozpoznateľné skupinky z Konga, Poľska či Nemecka.

Pravá láska k Ježišovi si žiada pravú lásku k príbuzným

V úvodnom príhovore Svätý Otec vychádzal z Ježišových slov v evanjeliovom texte 13. nedele cezročného obdobia: „Kto miluje otca alebo matku, … syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. … Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho” (porov. Mt 10,37-39).

Vo vysvetlení biblického textu pápež František zdôraznil správnu hierarchiu vzťahov:

„Keď ale láska k rodičom a deťom je živená a očisťovaná láskou Pánovou, potom sa stáva plne úrodnou a prináša ovocie dobra v rodine samotnej, i oveľa širšie. … Pravá láska k Ježišovi si žiada pravú lásku k rodičom, deťom; no keď hľadáme najprv záujmy rodiny, toto privádza vždy na nesprávnu cestu.“

Nasledovanie Ježiša sa prejavuje v ochote niesť kríž spolu s ním, zabúdajúc na seba z lásky k druhým:

„Niet pravej lásky bez kríža, čiže bez toho, aby sme osobne zaplatili cenu. A hovoria to mnohé mamy, mnohí otcovia, ktorí sa veľmi obetujú pre svoje dieťa a prinášajú ozajstné obety, nesú kríže, lebo milujú.“

Evanjelium učí zároveň aj vďačnosti, morálnemu oceneniu nezištnosti a sebaobety pre dobro druhých, pripomenul pápež František. Poukázal pri tom na prejavy docenenia obetavosti pri zápase s pandémiou v posledných mesiacoch v Taliansku. Vyzdvihol bohatú históriu dobrovoľníctva, ktoré sa v tejto krajine praktizuje v rozličných organizovaných formách.

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania pápež František predniesol niekoľko výziev.

Konferencia EÚ a OSN pre budúcnosť Sýrie

 „Drahí bratia a sestry, v utorok 30. júna sa bude konať štvrtá konferencia Európskej únie a OSN „na podporenie budúcnosti Sýrie a toho regiónu“. Modlime sa za toto dôležité stretnutie, aby mohlo zlepšiť dramatickú situáciu sýrskeho ľudu a susedných národov, zvlášť Libanonu, v kontexte ťažkých sociálno-politických a ekonomických kríz, ktoré pandémia ešte sťažila. Myslite na to, že sú tam deti, ktoré hladujú, ktoré nemajú čo jesť. Prosím, nech vedúci predstavitelia dokážu dosiahnuť mier.“

Modlitba za Jemen a Ukrajinu

„Pozývam k modlitbe aj za obyvateľstvo Jemenu. Aj tu osobitne za deti, ktoré trpia z dôvodu ťažkej humanitárnej krízy. Rovnako aj za všetkých, ktorých postihli silné povodne na západe Ukrajiny: kiež môžu zakúsiť posilu od Pána a pomoc bratov.“

Svätý Otec osobitne pozdravil početnú skupinu so zástavami Konžskej demokratickej republiky, ktorí v Ríme v tento deň slávili Eucharistiu v konžskom ríte.

Pápež František na záver spolu so zvyčajnou prosbou o modlitbu za seba pripomenul zajtrajšiu slávnosť sv. Petra a Pavla. V pondelok 29. júna bude sláviť o 9.30 Eucharistiu v Bazilike sv. Petra a na poludnie sa pomodlí Anjel Pána z okna pracovne.

Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto nedeľu v Evanjeliu (porov. Mt 10,37-42) silne zaznieva pozvanie prežívať našu oddanosť Pánovi plne a bez otáľania. Ježiš žiada svojich učeníkov, aby vzali vážne evanjeliové požiadavky, i vtedy keď si to vyžiada obetu a námahu.

Prvá náročná požiadavka, ktorú Ježiš adresuje tomu, kto ho nasleduje, je postaviť lásku k nemu nad city k rodine. Hovorí: „Kto miluje otca alebo matku, […] syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden“ (v. 37). Ježiš tým istotne nechce podceňovať lásku k rodičom a deťom, ale vie, že ak sa príbuzenské vzťahy položia na prvé miesto, môžu odvádzať od pravého dobra. Sami to vidíme: niekedy ku skorumpovanosti vlád dochádza práve preto, že príbuzenská láska je väčšia než láska k vlasti a do funkcií sa dosadzujú rodinní príslušníci. Rovnako i vo vzťahu k Ježišovi: ak je láska [k rodine] väčšia než k nemu, nie je to dobré.

Všetci by sme k tomu mohli uviesť mnoho príkladov. Nehovoriac o situáciách, kedy sa láska k rodine mieša s rozhodnutiami, ktoré sú v rozpore s Evanjeliom. Keď ale láska k rodičom a deťom je živená a očisťovaná láskou Pánovou, potom sa stáva plne úrodnou a prináša ovocie dobra v rodine samotnej, i oveľa širšie. Práve v tomto zmysle Ježiš povedal onú vetu.

Spomeňme si tiež na to, ako Ježiš karhá učiteľov zákona za to, že odopierajú dať svojim rodičom to, čo je nevyhnutné, s odôvodnením, že to patrí na oltár, že to dajú Cirkvi. Karhá ich! […] Pravá láska k Ježišovi si žiada pravú lásku k rodičom, deťom; no keď hľadáme najprv záujmy rodiny, toto privádza vždy na nesprávnu cestu.

Ježiš potom hovorí svojim učeníkom: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (v. 38). Znamená to nasledovať ho cestou, ktorou prešiel on sám, a nehľadať pritom skratky. Niet pravej lásky bez kríža, čiže bez toho, aby sme osobne zaplatili cenu. A hovoria to mnohé mamy, mnohí otcovia, ktorí sa veľmi obetujú pre svoje dieťa a prinášajú ozajstné obety, nesú kríže, lebo milujú.

A kríž nesený spolu s Ježišom nenaháňa strach, lebo on je vždy po našom boku, aby nás podržal v hodine tej najtvrdšej skúšky, aby nám dodal sily a odvahy. Podobne nie je osožné ani starostiť sa o uchránenie si vlastného života s ustráchaným a egoistickým postojom. Ježiš napomína: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa,“ ­– t. j. pre lásku, pre lásku k Ježišovi, pre lásku k blížnemu, pre službu druhým – „nájde ho“ (v. 39).

Je to paradox Evanjelia. Ale aj v tomto máme, vďaka Bohu, mnoho príkladov! Vidíme to v tomto období, keď mnohí, skutočne mnohí ľudia nesú kríže, aby pomohli druhým, keď sa obetujú pre pomoc iným, ktorí to potrebujú v čase tejto pandémie… Nuž s Ježišom sa to vždy dá. Plnosť života a radosti nachádzame vtedy, keď darujeme sami seba pre Evanjelium a pre bratov, s otvorenosťou, prijatím a dobroprajnosťou.

Keď takto konáme, môžeme zakusovať štedrosť a vďačnosť Boha. Pripomína nám to Ježiš: „Kto vás prijíma, mňa prijíma […]. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody,

[…] nepríde o svoju odmenu“ (v. 40; 42). Štedrá vďačnosť Boha Otca berie do úvahy aj to najmenšie gesto lásky a služby preukázanej bratom.

I v týchto dňoch som počul, ako bol jeden kňaz dojatý, keď vo farnosti k nemu prišlo jedno dieťa a povedalo mu: „Otče, toto sú moje úspory; nie je toho veľa. Je to pre vašich chudobných, pre tých, ktorí to dnes potrebujú kvôli pandémii.“ Drobnosť, no zároveň veľká vec.

Je to práve toto „nákazlivé“ uznanie, čo pomáha každému z nás, aby sme boli vďační voči tým, ktorí sa starajú o naše potreby. Keď nám niekto ponúka službu, nesmieme hneď uvažovať, že je to všetko z povinnosti. Nie. Veľa služieb sa robí z nezištnosti. Pomyslite na dobrovoľníctvo, čo je jedna z tých najlepších vecí, ktoré talianska spoločnosť má. Dobrovoľníci… A koľkí z nich položili život počas tejto pandémie.

Robí sa to pre lásku, jednoducho pre službu. Vďačnosť, uznanie, je v prvom rade prejavom vychovanosti, no je to aj rozlišujúci znak kresťana. Je to jednoduchý, no rýdzi znak Božieho kráľovstva, ktoré je kráľovstvom nezištnej a uznanlivej lásky.

Najsvätejšia Panna Mária, ktorá milovala Ježiša viac než svoj vlastný život a nasledovala ho až po kríž, nech nám pomáha vždy sa postaviť pred Boha s ochotným srdcom a nechať, nech jeho Slovo posúdi naše správanie a naše rozhodnutia.

Preložila: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.