Môj profil 
Predplatné
Podľa analýzy verejný dlh Slovenska od vypuknutia hospodárskej krízy takmer nepretržite rástol a ku koncu septembra 2013 sa vyšplhal na 57,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). “V porovnaní s koncom júna 2013, keď predstavoval 58,1 % HDP, však mierne poklesol. Aj tak sa ale aktuálny dlh našej krajiny približuje k maastrichtskej hranici 60 % HDP a v porovnaní s rokom 2008 sa jeho úroveň v pomere k HDP zdvojnásobila,” konštatovala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Podľa nej sa napriek tomu Slovensko naďalej nachádza v tej lepšej polovici krajín únie, nakoľko nižší dlh v pomere k HDP ako SR malo iba 10 krajín EÚ.
Podľa prepočtov banky dlh Slovenska vlani na konci 3. kvartálu v prepočte na jedného Slováka predstavoval 7593 eur. Najvyšší dlh v prepočte na obyvateľa v hodnotenom období zaznamenalo Írsko, a to až 44.585 eur. Približne 35.000 eur dlžil za svoj štát aj každý Belgičan a Talian. “V prípade najznámejšieho dlžníka, Grécka, sa dlh na jedného tamojšieho obyvateľa vyšplhal na úroveň 28.683 eur. Najlepšie na tom ale nie sú ani také silné ekonomiky ako Francúzsko, Rakúsko, Veľká Británia, Holandsko či Nemecko, kde dlh na jedného občana preskočil úroveň 25.000 eur,” doplnila Sadovská.
Najnižší dlh v prepočte na obyvateľa zaznamenalo Bulharsko, kde na hlavu každého Bulhara pripadá necelých 1000 eur. Druhé skončilo Estónsko so sumou 1371 eur.
V rámci porovnania krajín V4 najnižší dlh na obyvateľa pripadal na konci 3. štvrťroka 2013 na jedného Poliaka. Nižší dlh na hlavu ako Slovensko vykázala aj Česká republika, a to v sume 6546 eur. “Vyšší dlh štátu na jedného obyvateľa ako u nás pripadal v rámci V4 iba na jedného obyvateľa Maďarska a aj v tomto prípade rozdiel predstavoval len niečo vyše 200 eur,” dodala Sadovská.
jf
.jpg)
