“Tento zákon musí parlament schváliť ešte pred 29. marcom 2019, aby Spojené kráľovstvo mohlo opustiť EÚ na základe podmienok dohody o vystúpení,” povedal.

Britský parlament mal o 585-stranovej dohode o brexite hlasovať už v decembri. Premiérka Theresa Mayová však hlasovanie odložila na január, keďže sa obávala, že dohoda nenájde dostatočnú podporu.

Prijatie zákona zabezpečí, že v Británii bude počas prechodného obdobia od 30. marca 2019 do konca decembra 2020 aj naďalej platiť legislatíva EÚ.

Spojené kráľovstvo a EÚ môžu podľa Christensena po 29. marci začať rokovať o svojom budúcom vzťahu, ktorý zahŕňa pokračovanie spolupráce v oblastiach ako investície alebo obchod v období, keď už pre Britániu nebude platiť legislatíva EÚ.

“Prechodné obdobie trvá len do 31 decembra 2020, čo Británii poskytne menej než dva roky času na vyrokovanie nového budúceho vzťahu,” povedal. Ak sa to nepodarí, do platnosti príde záložný plán, tzv. back-stop.

Toto opatrenie má zabrániť vzniku “tvrdej hranice” medzi Írskou republikou, teda členskou krajinou EÚ, a Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva a odchádza z Únie.

Christensen pripomenul, že zmeny v oblasti domácej a medzinárodnej legislatívy v súčasnosti smerujú k odchodu Británie z EÚ – s dohodou alebo bez nej.

Európska komisia v decembri schválila tzv. záložný plán pre prípad tvrdého brexitu, teda brexitu bez dohody na presných podmienkach. Britská vláda takisto oznámila, že začne v plnom rozsahu implementovať plány pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez dohody.

“Británia môže požiadať o predĺženie prechodného obdobia o ďalšie dva roky,” doplnil Christensen. Rozhodnutie o predĺžení musí predložiť Európskej únii do 20. júla 2020. Krajine to podľa analytika pomôže získať ďalší čas na rokovania s EÚ o budúcom vzťahu, a tým pádom sa vyhnúť uplatneniu záložného plánu, tzv. back-stopu.

V prípade, že parlament dohodu v utorok neschváli, vláda musí parlament informovať o ďalších krokoch do troch dní a predložiť návrh. “Členovia Dolnej snemovne musia mať možnosť vyjadriť svoje pripomienky ku krokom vlády, čo znamená, že parlament bude môcť rozhodovať o tom, čo by mala vláda urobiť,” povedal Christensen.

Hlavný opozičný politický subjekt – Labouristická strana – už naznačil, že v prípade neschválenia dohody sa bude usilovať o uskutočnenie predčasných parlamentných volieb. Labouristi však na odvolanie vlády budú potrebovať podporu poslancov vládnej strany, preto nie je jasné, či sa im podarí nové voľby dosiahnuť, doplnil analytik.

Časť poslancov z Konzervatívnej aj Labouristickej strany sa vyjadrila, že v prípade neúspechu hlasovania by privítala nové referendum o členstve Británie v EÚ. “Spojené kráľovstvo bude musieť Európsku úniu požiadať o predĺženie procesov podľa čl. 50 Zmluvy o EÚ, ktorý Británia aktivovala v roku 2017, a referendum sa bude prekrývať s voľbami do Európskeho parlamentu,” povedal Christensen, podľa ktorého sa tým krajina môže dostať do časovej tiesne.

Otázkou je aj predmet hlasovania v prípadnom referende. Podľa Christensena existujú minimálne tri možné východiská brexitu, z ktorých si členovia Snemovne budú musieť vybrať: súčasná dohoda, zotrvanie v EÚ alebo odchod z EÚ bez dohody.

“Ak by v hlasovaní ponechali všetky tri možnosti, mohlo by sa to považovať za snahu rozdeliť voličov, ktorí podporujú odchod, zatiaľ čo vynechanie niektorej z možností môže by považované za zamietnutie hlasovacieho práva niektorej zo strán,” vysvetlil.

Jednou z možností je aj zotrvanie Spojeného kráľovstva v Európskej únii. “Súdny dvor Európskej únie (CJEU) v decembri rozhodol, že Británia môže článok 50 Zmluvy o EÚ odvolať bez toho, aby si pýtala povolenie od ostatných členských štátov,” povedal Christensen.

“Odvolanie článku 50 musí ešte predtým, ako oň vláda Európsku úniu oficiálne požiada, schváliť britský parlament, a takisto musí Úniu presvedčiť, že je to na základe rozhodnutia o zotrvaní, a nie s cieľom získať viac času,” vysvetlil Christensen.

Spojené kráľovstvo v roku 2017 aktivovalo článok 50 Zmluvy o Európskej únii, ktorým sa oficiálne začal dvojročný proces rokovaní o brexite. Ten má nastať 29. marca. Stalo sa tak na základe výsledkov referenda z júna 2016, v ktorom sa za odchod Británie z EÚ vyslovilo takmer 52 percent voličov.

Dohodu odchode Británie z Európskej únie spolu s politickou deklaráciou o budúcich vzťahoch medzi Britániou a EÚ schválili lídri 27 členských krajín EÚ 25. novembra na mimoriadnom summite v Bruseli.