Môj profil 
Predplatné
Napriek tomu, že najväčšieho Rutteho rivala Geerta Wildersa bolo v predvolebnej kampani viac počuť, populistom sa vyhrať voľby nepodarilo. “Všimli sme si relatívne úzku koreláciu medzi počtom žiadateľov o azyl v Holandsku a vývojom preferencií antiimigračnej Strany za slobodu (PVV) Geerta Wildersa. V ostatnom čase, keď sa počet imigrantských žiadostí znížil, klesala aj Wildersova podpora. Z tohto uhla pohľadu nie je jeho relatívne slabý výsledok vo voľbách, hoci lepší ako v tých predošlých, až takým prekvapením,” skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Podľa analytikov totiž tradičným stranám, nielen v Holandsku, situácia nepraje. “Príliv utečencov a rast euroskepticizmu posilnili miestne populistické hnutia kdekoľvek v Európe. Navyše škrty v sociálnej oblasti, vrátane reformy dôchodkového systému, znížili v Holandsku podporu pre Stranu práce,” skonštatoval ekonóm spoločnosti Coface Jean-Louis Daudier.
Zostavovanie nového vládneho kabinetu tak nemusí byť jednoduchý proces. Sociálnodemokratická Strana práce (PvdA), ktorá bola koaličným partnerom liberálov, totiž dosiahla jeden z najhorších výsledkov vo svojej histórii. Wildersova strana skončila na druhom mieste. “Ultrapravičiar Geert Wilders už v predvolebnej kampani sľúbil Holanďanom vystúpenie z Únie a deislamizáciu krajiny. Podľa predvolebných debát však klasické strany vylúčili koalíciu s jeho stranou,” podotkol Daudier. Nevylučuje ale, že formovanie vládnej koalície môže priniesť aj prekvapenia. “Sila novej vládnej formácie sa pravdepodobne zníži a bude závisieť len na jej silnom lobingu, či získa podporu pre prípadné reformy. Dá sa však očakávať, že Wilders bude pokračovať v presadzovaní antiislamskej a euroskeptickej rétoriky,” očakáva Daudier. Zároveň podotkol, že Holandsko má šťastie, lebo tamojšia ekonomika je nateraz v dobrej kondícii.
V tomto roku sa však uskutočnia voľby aj v Nemecku či vo Francúzsku, kde sa tiež diskutuje o moci populistických strán. Odborníci za tým vidia viacero dôvodov. Podľa ekonóma Saxo Bank Christophera Dembika, rozklad tradičných vládnucich strán nie je ničím zvláštny v európskych krajinách. “Dá sa vysvetliť štyrmi faktormi. A to sekularizáciou, rozkladom strednej triedy, ktorý bol viditeľný už pred globálnou finančnou krízou, ďalej nerovnosťou príjmov, ako aj imigráciou ľudí z moslimských krajín,” vysvetľuje na príklade Holandska Dembik.
Ako sa bude situácia vyvíjať v ďalších dvoch krajinách sa podľa analytikov ešte len ukáže.
“Výsledok holandských volieb určite nepotešil šéfku Národného frontu Marine Le Penovú, je však výraznou vzpruhou pre euro. To totiž trpelo predstavami, že v jednotlivých európskych štátoch môžu zvíťaziť nacionalisti,” skonštatoval analytik Next Finance Jiří Cihlář. Nadchádzajúce voľby však podľa neho určia, ako migračná vlna a rastúca bruselská byrokracia pohnú s postavením tradičných strán. “Nie všade v Európe to môže dopadnúť ako v Holandsku. Nacionalisti sa síce v jednotlivých krajinách k moci dostať nemusia, ale ich pozície oproti posledným voľbám môžu posilniť,” tvrdí Cihlář.
Pánis nepočíta, že sa v dvoch najväčších ekonomikách eurozóny, teda v Nemecku a vo Francúzsku, k moci dostanú populistické strany. Tiež však očakáva ich posilnenie postavenia.
.jpg)
.JPG)
