Saudská armáda patrí medzi najlepšie vyzbrojené armády sveta a vyradenú muníciu československej výroby nepotrebuje. Naše zbrane preto s veľkou pravdepodobnosťou končia v rukách povstaleckých skupín bojujúcich v Líbyi či Sýrii. Ruská federácia mnohé z nich označuje za teroristické organizácie.

Bezpečnostný analytik František Škvrnda z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave pre Sputnik hovorí, že ministerstvo platné dohody neporušuje a ak rôzne údaje sú problémom, tak skôr morálnym.

AI píše, že v roku 2016 odišlo zo Slovenska do Saudskej Arábie 190 kusov mínometu kalibru 120 mm, 450 kusov mínometu kalibru 60 mm, 16 kusov raketometu BM-21, 226 kusov ťažkých guľometov a 3 500 kusov samopalov. Slovenská republika to uvádza v správach vyplývajúcich zo Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a registra konvenčných zbraní Organizácie spojených národov. Vo výročnej správe za rok 2016 však Saudská Arábia nefiguruje ako cieľová krajina exportu zbraní, z čoho AI usudzuje, že „je teda možné mylne sa domnievať, že Slovenská republika do Saudskej Arábie v roku 2016 nevyviezla žiadne zbrane.”

Ministerstvo: AI ignorovala pozvania na stretnutie

Ministerstvo sa bráni tvrdením, že zbrane boli skutočne vyvezené v roku 2016, ale na základe licencií udelených v rokoch 2013-2015. Platnosť licencií bola do roku 2016, kedy sa aj skutočne vyčerpali.

„Ak teda Slovensko vyvezie zbrane v tomto roku na základe vývoznej licencie udelenej v roku 2016, tento export nebude zaznamenaný vo Výročnej správe 2018 a ani v žiadnej inej”, píše Kamila Gunišová, vedúca kancelárie AI Slovensko. Preto sa AI vysvetlenie ministerstva nepozdáva a údaje o vývoze zbraní považuje za zavádzajúce a neposkytujúce hodnoty reálne vyvezených zbraní.

Ministerstvo hospodárstva sa ďalej bráni tým, že údaje vo výročnej správe na jednej strane a na strane druhej v hláseniach OSN či ATT sa robia na základe odlišných metodík, preto sú údaje rôzne, a teda ich nie je možné porovnávať. Píše to odbor komunikácie ministerstva v stanovisku, ktoré zaslal Sputniku.

„Napriek opakovanej komunikácii rezortu hospodárstva, zrejme predstavitelia Amnesty International nemajú záujem pochopiť problematiku a najmä metodiku spracovania údajov vývozu zbraní. Ministerstvo hospodárstva postupuje maximálne transparentne, nezatajuje žiadne informácie o vývoze zbraní a dôrazne odmieta zavádzanie tejto organizácie,” píše ministerstvo a dodáva, že predstaviteľov Amnesty International niekoľkokrát pozvali na spoločné stretnutie. „Na pozvanie však nijakým spôsobom nereflektovali a aj naďalej porovnávajú neporovnateľné,” uzatvára svoje stanovisko ministerstvo.

Bezpečnostný analytik sa prikláňa k verzii ministerstva. „Nezrovnalosti vo vykazovaní údajov o vývoze zbraní by síce nemali byť, ale vznikajú v rôznych metodikách, ktoré sa pripravujú v závislosti na tom, aký proces a ako daná organizácia sleduje či vykazuje,” hovorí Škvrnda a dodáva: „Nejde o žiadne porušovanie platných medzinárodných dohôd. Otázkou je, kedy skutočne boli zbrane expedované, lebo vzniká morálny problém, že sa môžu využiť vo vojne, ktorú Saudská Arábia vedie v Jemene. Súčasná situácia však nevadí USA ani NATO a tak teda Slovensko robí to, čo mu jeho spojenectvá umožňujú, či povedané ostrejšie, vyžadujú od neho, aby sa považovalo za platného člena paktu.”

Zabíja sa nimi v Jemene, Líbyi a Sýrii?

Saudská Arábia je podľa bezpečnostného analytika Františka Škvrndu jedným z najkonzervatívnejších a najreakčnejších režimov v islamskom svete, ktorý profituje zo zisku z predaja ropy. „Medzinárodnopolitická pozícia Saudov súvisí s úzkym spojenectvom s USA, pričom patria k štátom s najvyššími vojenskými výdavkami na svete,” hovorí analytik a dodáva, že v roku 2017 patrilo Saudom tretie miesto, keď predbehli aj Rusko. „V máji 2017 prezident USA D. Trump uzavrel „obchod storočia”, keď s nimi dohodol dlhodobý predaj zbraní a vojenského materiálu vo výške 110 miliárd USD,” upresňuje analytik. Saudská Arábia je tak podľa neho najbližším spojencom Američanov v regióne, a to i napriek niekoľkým „zaškrípaniam” vo vzájomných vzťahoch v posledných rokoch.

„Saudi sú síce kritizovaní za problémy v oblasti ľudských práv a slobôd, ale hospodárska situácia vedie k rozvíjaniu kontaktov i obchodov s nimi a ide o ďalší prejav dvojakého metra USA,” hovorí Škvrnda.

Na fakt, že export zbraní zo Slovenska do Saudskej Arábie začal až v roku 2013, sa Škvrnda pozerá skôr cez ekonomickú optiku. K zásadným politickým zmenám v krajine nedošlo, a tak sa zrejme jedná o využitie novonájdeného odbytu, ktorý vznikol snahou Saudskej Arábie vyzbrojovať protivládnych rebelov na Blízkom východe.

Zbrane, ktoré vyviezlo Slovensko Saudom mohli byť použité nielen v krvavej vojne, ktorá v posledných rokoch zmieta susedným Jemenom, ale aj v ozbrojených konfliktoch v Líbyi či Sýrii — v rukách protivládnych rebelov, vrátane Islamského štátu. Ešte pred dvomi rokmi na to upozorňovali investigatívni novinári z Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP), Balkan Investigative Reporting Network (BIRN) a Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku (investigace.cz).

V Jemene sa intenzívnejšie bojuje od marca 2015, keď moc získali povstaleckí husíovia, ktorí patria k šiítom a tešia sa podpore Iránu. Okrem iného kritizovali podriadenosť Jemenu Spojeným štátom. Do občianskej vojny sa zapojila aj Saudská Arábia. „Ide o inváziu — zasahovanie koalície arabských štátov vedených Saudmi do vnútorných záležitostí Jemenu, ktoré je ticho podporované USA,” hovorí Škvrnda a dodáva: „Najhoršou stránkou tejto vojny v chudobnej krajine, ktorá sa v západných médiách označuje aj za „humanitárnu nočnú moru” (asi 2 milióny vysídlených osôb, hladomor ohrozuje milióny osôb) a „plošné vraždiace pole”. je zabíjanie civilistov — podľa správy OSN zverejnenej v októbri 2017, zahynulo už takmer 13 tisíc (z toho z toho necelých 2000 žien a 2800 detí). Posledný prípad — jeden z najhorších za celú vojnu sa stal 9. augusta, keď pri nálete arabskej koalície bolo zasiahnuté trhovisko a autobus s deťmi, pričom prišlo o život najmenej 51 osôb, z toho 40 detí.”