Americký Ír rozpráva ukrajinské fantázie v Škótsku

Bratislava 12. septembra 2023 (HSP/Sonar/Foto:Pixabay)

Európsky rasizmus a revanšizmus je živý a toxický ako vždy. Najnovšie sa táto toxicita prejavuje v magazíne Atlantic, ktorý uverejnil článok Phillipsa Paysona O’Briena s chytľavým názvom The U.S. and Europe Are Splitting Over Ukraine (USA a Európa sa rozchádzajú kvôli Ukrajine). Aha, rozvod je na obzore? Modlím sa, aby mal O’Brien v tomto bode pravdu, píše Larry Johnson

O’Brien, etnický Ír narodený v Bostone, ale pôsobiaci v Škótsku ako profesor na univerzite v St. Andrews, svojím článkom dosiahol úžasný výkon, keď prišiel so správnym záverom, pričom sa ohromujúco mýli v základných predikátoch.

Začína chválou NATO ako najúspešnejšej vojenskej aliancie VŠETKÝCH čias bez toho, aby priznal, že zmyslom existencie NATO bola existencia Sovietskeho zväzu. Keď sa Sovietsky zväz rozpadol ako kvapka ortuti zasiahnutá kladivom, NATO malo krízu stredného veku – s kým, do čerta, budeme teraz bojovať? Zakrátko si NATO vybralo Srbsko ako vhodný cieľ a potom začalo verbovať nových členov do tohto naozaj skvelého vojenského klubu. Potom prišlo 11. septembra a členovia NATO boli vtiahnutí do boja proti Iračanom a Afgancom. Skutočnosť, že bezpečnosť Európy nezávisela od toho, čo sa stalo v Iraku a Afganistane, sa ignoruje. Napínanie svalov a bombardovanie hnedých ľudí sa stalo pre NATO samozrejmosťou.

Takže hádajte, koho O’Brien obviňuje z možného rozpadu NATO? Ak ste uhádli, že Donald Trump, urobte si víťazné kolo. O’Brien píše:

Keď dominantná frakcia v jednej z dvoch hlavných amerických politických strán nevidí zmysel v pomoci demokraticky zmýšľajúcej krajine v boji proti ruským útočníkom, naznačuje to, že stred politického spektra sa posunul spôsobom, ktorý z USA urobí menej spoľahlivého spojenca Európy.

To je bohaté. Tu sa chlapík, ktorého írski predkovia utiekli do Ameriky za lepšími životnými príležitosťami, sťažuje na to, že USA nie sú spoľahlivým spojencom, pretože je možné, že väčšina amerického obyvateľstva nedá ani dva razy na to, aby išla do Európy bojovať v zbytočnej vojne. Táto sťažnosť by mohla mať určitý zmysel, keby Európa viedla snahu o vyvolanie vojny s Ruskom a bola odhodlaná minúť desiatky miliárd amerických dolárov na financovanie úplatkárstva a korupcie na Ukrajine, ale to sa nedeje. Európa je voľným hráčom NATO a z vojenského hľadiska je bezvýznamná. Pravda bolí, ale Spojené kráľovstvo sotva dokáže postaviť 75-tisícovú armádu. Nemecko a Francúzsko na tom nie sú oveľa lepšie. Nedostatok vojenskej sily tradičných európskych lídrov je dôvodom, prečo sa NATO snaží získať do rozširujúceho sa NATO každého Javiera, Svena a Erdogana – potrebujú telá.

Namiesto serióznej diskusie sa O’Brien rozhodol pre nadávky – Tuckera Carlsona označil za demagóga za správne tvrdenie, že časť nenávisti voči Rusku je založená na nevraživosti voči východnému pravoslávnemu kresťanstvu. O’Brien trvá na svojom:

Takéto tvrdenia sú smiešne aj preto, že Rusko je jednou z najmenej náboženských spoločností na svete.

Overme si teda fakty o tomto nezmyselnom tvrdení. Podľa PEW Research Service:

Za posledné dve desaťročia, od rozpadu Sovietskeho zväzu, došlo v Rusku k nárastu príslušnosti k pravoslávnemu kresťanstvu.1 Podľa novej analýzy troch vĺn údajov (1991, 1998 a 2008) z Medzinárodného programu sociálneho prieskumu (ISSP), na ktorom spolupracujú sociológovia z približne 50 krajín, sa v rokoch 1991 až 2008 podiel dospelých Rusov hlásiacich sa k pravoslávnemu kresťanstvu zvýšil z 31 % na 72 %.

Novší prieskum agentúry Interfax potvrdzuje zistenia PEW:

Väčšina Rusov (68 %) sa považuje za pravoslávnych kresťanov, pričom podiel takýchto Rusov vo vekovej skupine 45-59 rokov dosahuje 76 %, vyplýva z prieskumu Ruského centra pre výskum verejnej mienky (VCIOM), ktorý v stredu získala agentúra Interfax.

Z prieskumu vyplýva, že 74 % ruských žien a 60 % ruských mužov sa považuje za pravoslávnych kresťanov.

Možno si O’Brien pomýlil Škótsko – svoje súčasné bydlisko – s Ruskom:

Len každý tretí Škót sa v súčasnosti hlási ku kresťanstvu – o milión menej ako pred 11 rokmi.

Prieskum, ktorý uskutočnila spoločnosť YouGov pre Škótsku humanistickú spoločnosť, hovorí, že tí, ktorí sa označujú za kresťanov, nezdieľajú kľúčové kresťanské presvedčenia, pričom približne tretina kresťanov (36 %) tvrdí, že “verí učeniu kresťanstva” .

Podobne klesajúci počet kresťanov nájdete aj vo Francúzsku a Nemecku. Tu je nedávna aktualizácia o Nemecku:

Napriek histórii a finančným prostriedkom navštevuje kostol menej ako 10 % katolíkov a len 3 % protestantov. V roku 2019 sa viac ako pol milióna protestantov a katolíkov oficiálne dištancovalo od svojej cirkvi.

Je to ešte horšie. Približne polovica protestantov a katolíkov už neverí vo vzkriesenie. Len 40 % katolíkov a 32 % protestantov verí v život po smrti. Ateisti tvoria 24 % protestantov a 11 % katolíkov.

Môžeme sa všetci zhodnúť na tom, že v tomto bode pán O’Brien nevykonal ani zbežné vyhľadávanie na Googli, aby sa pokúsil potvrdiť svoje nepravdivé tvrdenie?

Ku cti pána O’Briena slúži, že si zaslúži bod za “analýzu bez hovna”, keď napísal:

Skutočnosť je taká, že Európa v otázkach bezpečnosti už mnoho rokov do značnej miery zaostáva za USA. To prinieslo USA skutočné výhody, pretože sa upevnilo americké vedúce postavenie v najdôležitejšom strategickom zoskupení na svete a zároveň umožnilo európskym štátom vynakladať na obranu oveľa menej prostriedkov, ako by inak museli. Tento rozdiel tiež znamená, že Európa sama o sebe nemá taký široký a hlboký vojenský potenciál ako USA.

Ďakujem vám, kapitán Obvious. Napriek tejto jasnej myšlienke O’Brien stále žije v ilúzii, že Európa je životaschopná priemyselná veľmoc a mohla by začať vyrábať tanky, bojové lietadlá a delostrelecké granáty, ak by Amerika ochabla:

Ak Spojené štáty o rok a pol jednoducho opustia Ukrajinu, Európa v žiadnom prípade nemôže nahradiť stratu pomoci. Európske vlády by však museli vymyslieť spôsob, ako toto stiahnutie zmierniť. To by si vyžadovalo takt a zručnosť – a prípravy by sa museli začať čoskoro. Európski vojenskí predstavitelia sa musia v tichosti opýtať svojich ukrajinských partnerov, čo by títo potrebovali a čo by im mohli dodať, ak by americká pomoc zanikla, a potom začať vymýšľať, ako zvýšiť výrobu.

Nie. To sa nestane. Továrne a oceliarne, ktoré mala Británia počas druhej svetovej vojny, odišli cestou vtáka Dodo – sú mŕtve. A Nemecko, kedysi mocný priemyselný gigant v Európe, zatvára závody a posiela pracovné miesta do zahraničia.

O’Brien uzatvára svoj článok ďalším magickým myslením:

Zvolenie pronatovského a proukrajinského prezidenta USA v roku 2024 by malo stačiť na to, aby Ukrajina dosiahla vojenské víťazstvo a mierovú dohodu (ktorá by zahŕňala prijatie Ukrajiny do NATO), čo by viedlo k bezpečnosti na kontinente. Táto možnosť však nezbavuje európskych lídrov povinnosti plánovať alternatívnu realitu, v ktorej americká administratíva zruší NATO a bude sa snažiť o zblíženie s Putinom napriek genocídnym zločinom Ruska voči európskemu štátu.

Než sa O’Brienova slnečná vízia budúcnosti stane minulosťou, narastú prasatám krídla a budú lietať nadzvukovou rýchlosťou – schopnosť Ukrajiny dosiahnuť vojenské víťazstvo vykrváca pred ruskými obrannými valmi na juhu Ukrajiny a jej schopnosť udržať vojenské operácie aj s podporou Západu sa vytráca.

Článok profesora O’Briena je podľa môjho názoru len ďalším dôkazom toho, že takzvaní myslitelia na Západe začínajú panikáriť, keď si uvedomujú, že plán NATO využiť Ukrajinu na porážku Ruska je fiasko. O’Brien a jemu podobní naďalej nie sú schopní vidieť jediné reálne východisko – uznať, že Rusko nikdy neprijme Ukrajinu za člena NATO a ak bude musieť, bude pracovať na rozpade NATO zvnútra, aby si zabezpečilo svoje hranice.