Moskva 13. marca 2017 (HSP/rusvesna/Foto:Screenshot youtube))

Podľa slov Dmitrija Kseljova momentálne vládne v USA mánia z ruských hackerov, špiónov, ktorí spoločne s veľvyslancom Kisljakom vyskakujú z každej americkej skrine v okolí prezidenta Trumpa. A aj Trump je podľa mienky týchto amerických hysterikov takmer ruským agentom. Ľudí z Trumpovho týmu volajú na koberec pred senátny výbor pre spravodajské služby k výsluchu a kladú im otázky o ruskej intervencii v amerických prezidentských voľbách. Hystéria je však úspešná, pretože v jej dôsledku začínajú 3/4 Američanov považovať Rusko za hrozbu, čo je rekord od Studenej vojny

Kremeľ už znechutene a otvorene hovorí o americkej vyburcovanej hystérii, ktorá sa silne prejavuje vo verejnej mienke, v oficiálnej politike Washingtonu a v amerických médiach. Táto hystéria sa podľa Kremľa negatívne podpíše na vývoji rusko-amerických vzťahov, čo však antirusky orientovaných amerických politikov nezaujíma.

Keď sa už Američania rozhodli tváriť ako obeť ruských tajných služieb a ukazujú svoju slabosť, pretože nedokázali ochrániť ani svoje voľby, nech teda pracujú aj s informáciou, že do ruských vnútorných záležitostí a volieb sa im nepodarí zasiahnuť a nikdy neovplyvnia ruský volebný systém.

Hovorca Ruska Dmitrij Peskov trpezlivo nabáda amerických partnerov aby sa upokojili a nabáda ich k pokojnému, vecnému a pragmatickému mysleniu. Škoda, že jeho výzva sa míňa účinkom, pretože mnohí americkí politici protitrumpovského táboria sa cítia byť neporaziteľnými pištoľníkmi. Celá hystéria s ruskými špiónmi navyše prináša zisky, CNN na rusofóbii zvýšili svoju sledovanosť o 50% a Wall Street Journal dokonca o 300%. Ukazuje sa, že ani CNN a ani Wall Street Journal reálne informácie o Rusku nepotrebujú publikovať, stačí im onanovať nad vlastnými zvrátenými rusofóbnymi predstavami (citát autora článku Kiseljova).

Podobné obdobie ako dnes si však už USA raz v histórii prežili, Nazývalo sa mccarthyzmus, alebo “červená panika”. Pomenovanie získalo toto obdobie podľa amerického senátora Josepha McCarthyho, ktorý na začiatku 50 rokov stelesňoval protikomunistickú hystériu. McCarthy stál v čele komisie na vyšetrovanie neamerickej činnosti, ktorá viedla k tomu, že aj v knižniciach sa likvidovali nevhodné tituly, vyhadzovali sa ľudia z práce kvôli podozreniu zo sympatií ku komunizmu a bývalý americký prezident Roosvelt mal len jediné šťastie, že si ho nepozvali na koberec, pretože bol v čase besnenia maccarthyzmu už mŕtvy.

McCarthyzmus bol obdobím “stredovekého honu na čarodejnice”, bolo to obdobie plné všeobecného podozrievania, odsudzovania a strachu. Prezumpcia neviny sa stala zdrapom papiera a neexistovala. Obvineným mohol byť ktokoľvek a obvinený musel dokazovať svoju nevinu – na hlavu postavený jeden zo základných princípov demokracie. Útočilo sa na vedcov, úradníkov, vojakov, ale aj umelcov.

Obvineným bol aj Charlie Chaplin, pretože v čase II. svetovej vojny sa zúčastňoval kampane na otvorenie druhého frontu. Určité kruhy v USA a na Západe si totiž želali vstúpiť do vojny proti Nemecku čo najneskôr, pretože dúfali, že Nemci a Rusi sa vo vzájomnom súboji natoľko oslabia, že nedokážu potom odolať sústredenému tlaku USA. Až obrovské problémy Nemcov na Východnom fronte a rýchly postup Červenej armády v 1943 roku prinútil Američanov zmeniť svoj postoj a pripraviť operáciu na otvorenie II. frontu, ku ktorému prišlo v roku 1944.

Chaplina však McCarthy nedokázal odstrániť jednoducho, predsa len išlo o svetoznámeho umelca. Vyriešil to nakoniec tak, že keď Chaplin v letel v roku 1952 pricestoval do Británie, zakázali mu návrat do USA. Chaplin potom 25 rokov žil vo švajčiarskom exile. Chaplin nebol jediný, koho McCarthy a jeho poskokovia buzerovali. Trápili aj skladateľa, klaviristu a dirigenta Leonarda Bernsteina, otca americkej atómovej bomby Roberta Oppenheimera a dokonca Alberta Einsteina, ktorého obviňovali z podpory anarchie, pretože presadzoval dodržiavanie ľudských práv a bol zástancom ideí sociálneho štátu.

McCarthyho besnenie trvalo približne 4 roky. Keďže útočil silne aj proti Židom (Chaplin, Bernstein, Einstein, Oppenheimer boli Židia, rovnako ako stovky ďalších prenasledovaných Američanov) a zdravý rozum sa nedá zastaviť (napriek silným snahám politikov, ktorí si neželajú inteligentných obyvateľov), začal mať po štyroch rokoch problémy. Najprv ho odstránili z vrcholných pozícii a keď oslabol jeho mocenský vplyv, vyhodili ho ako besného psa na ulicu. McCarthy začal mať zdravotné problémy, zbláznil sa a zomrel vo veku 48 rokov. Možno by si mal McCain bližšie všímať osudy McCarthyho a rozmýšľať nad nimi.

Donald Trump už obvinil aj Obamu z mccarthyovských praktík. Potvrdil, že sa mu dostala do rúk informácia, podľa ktorej Obama nechal monitorovať jeho telefónne rozhovory a elektronickú činnosť. Obamu toto obvinenie rozzúrilo, stále sa totiž cíti byť nositeľom Nobelovej ceny s rozvinutým etickým kódexom. (Nositeľ Nobelovej ceny s rozvinutým etickým kódexom by ale neumožnil bombardovať civilné obyvateľstvo bez vypovedania vojny v Sýrii, Afganistane, Iraku či Líbyii). Obamovo teatrálne rozčúlenie však nie je nijakým dôkazom, americké tajné služby sledujú nielen svojích vrcholných politikov, ale aj partnerov v zahraničí, svoje o tom vedia aj americké politické bábky Merkelová či Hollande.

A navyše – prečo by nemali CIA, FBI a NSA tajne odpočúvať? Kvôli morálnym princípom? Všetci vedia že tie príslušníci tajných služieb nedodržujú. Kvôli tomu, že to zákon zakazuje? Zákon zakazuje aj Guantanamo v dnešnej podobe a to predsa veselo existuje aj naďalej a USA ho využívajú.

Edward Snowden na WikiLeaks ukázal, že americké tajné služby odpočúvajú prakticky celý svet. Takisto sú schopné prevádzať kybernetické útoky všade na svete a nie je žiadným problémom vykonávať tieto útoky pod “falošnou vlajkou”. Agenti amerických tajných služieb poskytujú materiály z vlastnej dielne novinárom a tí potom začnú hystériou a manipuláciou pôsobiť na verejnú mienku. Prácu žurnalistov si americkí agenti tajných služieb všeobecne pochvaľujú, najmä keď cena za služby mnohých mainstreamových novinárov je podstatne nižšia ako cena, ktorá sa musí platiť elegantným prostitútkam vyššej triedy.

O úrovni mnohých amerických žurnalistov a o tom, kam sú mnohí americkí žurnalisti ochotní až zájsť, vypovedá najlepšie jeden zo zverejnených dokumentov CNN. Žurnalista, ktorý natáčal materiál o hinduistickej sekte bohyne Kálí v indickom meste Varanasí jedol ľudský mozog a so zážitkami z kanibalskej hostiny sa potom podelil z divákmi.

Neviem povedať, kam až budú Američania ochotní zájsť a kedy narazia na strop. Ak dožijeme, uvidíme.

Dmitrij Kiseljov